Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta je Švajčiarsko, ktoré obsadilo 1. miesto aj minulý rok. Nasledujú Švédsko a Singapur. Spojené štáty americké sa prepadli o dve miesta a obsadili 4. priečku. V top 10 naďalej prevažujú európske ekonomiky, keď ďalšie miesta obsadili Nemecko (5.), Fínsko (7.), Holandsko (8.) a Dánsko (9.).
Česká republika si medziročne pohoršila o 5 miest a z minuloročnej 31. priečky zostúpila na 36. priečku v tomto roku. Konkurencieschopnosť Poľska naďalej intenzívne rastie, keď sa rovnako ako minulý rok posunulo o 7 miest vyššie a obsadilo 39. priečku. Maďarsko sa v hodnotení taktiež posunulo nahor, a to z minuloročného 58. miesta na súčasné 52.
Slovensko v rebríčku susedí s Vietnamom a Tureckom a dostalo sa do pozície najmenej konkurencieschopnej krajiny Európskej únie (EÚ), keď nižšie sa nachádzajú už len Rumunsko (67.), Lotyšsko (70.), Bulharsko (71.) a Grécko (83.).
„Svetová hospodárska kríza v uplynulom roku naďalej negatívne ovplyvňovala konkurencieschopnosť krajín. Osem z desiatich najlepšie hodnotených krajín dosiahli nižšie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom,“ povedal Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra.
V súvislosti s umiestnením Slovenska dodal, že aj negatívne zásahy vlády do podnikateľského prostredia v uplynulom roku i nízka schopnosť reformovať a odstraňovať zásadné bariéry podnikania spôsobili, že Slovensko v hodnotení konkurencieschopnosti kleslo už po štvrtýkrát v rade. „Stratili sme náskok pred ostatnými krajinami V4. Kým naša ekonomika v rebríčku medziročne klesá, ďalšie krajiny V4 si udržiavajú priaznivé pozície alebo v hodnotení stúpajú. Hlavnými bariérami, ktoré zhoršujú konkurencieschopnosť Slovenska, sú neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka miera inovácií, podpriemerná úroveň infraštruktúry, zaostávajúce školstvo, byrokracia, korupcia a reštriktívna pracovná legislatíva,“ konštatoval Kičina.
Správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.