Radičová: O korune neuvažujeme, takéto myšlienky sú nebezpečné

14.12.2010 14:49
Iveta Radičová
Iveta Radičová Autor:

Úvahy o alternatívach k stabilizácii eura oslabujú samotný stabilizačný mechanizmus a sú viac než rizikové. Povedala to premiérka Iveta Radičová na utorňajšom diskusnom fóre HN Clubu. Vylúčila tiež eventualitu, že by kabinet uvažoval nad nejakým "plánom B", ako sa vrátiť k slovenskej korune, čo ako možnosť v pondelok načrtol predseda parlamentu a šéf koaličnej SaS Richard Sulík.

„O žiadnej novej korune vláda ani sekundu neuvažuje. Považujem tieto úvahy za veľmi nebezpečné,“ povedala Radičová.

Slovensko je podľa predsedníčky vlády v eurozóne ešte krátko, avšak už po tomto čase môžeme konštatovať, že prijatie eura prinieslo krajine viac pozitív, ako negatív. Samotná menová únia však momentálne podľa nej stojí pred ťažkými otázkami. „Eurozóna dnes čelí novým výzvam, ako je dodržiavanie paktu stability a rastu a jeho vymáhateľnosť,“ konštatovala v utorok Radičová.

Predseda parlamentu a šéf strany SaS Richard Sulík vo svojom pondelňajšom komentári v Hospodárskych novinách uviedol, že Slovensko by malo prestať slepo veriť rečiam lídrov eurozóny a pripraviť si „plán B“ na opätovné zavedenie slovenskej koruny. „Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku,“ konštatoval Richard Sulík.

Návrat Slovenska k slovenskej korune je podľa ministra financií Ivana Mikloša teoretický možný. Ako však dodal, o návrate ku korune by nerád špekuloval. „Teoreticky to možné je. Veď už sme prešli z československej koruny na slovenskú. Ale tie náklady a dôsledky by neboli ani malé ani ľahké,“ povedal Mikloš pre denník Nový Čas. Situáciu v eurozóne pritom označuje za vážnu, avšak nemyslí si, že by hrozil jej rozpad.

Sulík pripomína, že snahy Slovenska stať sa členom eurozóny boli motivované vidinou stabilnej meny a solídnych pravidiel. „Dobre si spomínam na to, ako "prísni strážcovia“ eura neprijali Litvu kvôli tomu, že v referenčnom roku prekročila deficit o 0,07 percen­tuálneho bodu. Tiež si spomínam na to, ako cvičili najprv Mikloša a potom Počiatka. Všetko to sme strpeli a potichu aj kvitovali v presvedčení, že sa staneme členmi spolku, v ktorom sa dodržiavajú pravidlá," uvádza Sulík. Ako však dodáva, dva roky po vstupe Slovenska do eurozóny pravidlá neplatia pre všetkých rovnako, respektíve momentálne neplatia vôbec a konanie Európskej komisie má od zodpovedného prístupu riadne ďaleko.

Zodpovedný prístup lídrov eurozóny by bol podľa Sulíka nechať banky podieľať sa na vzniknutých výpadkoch, a nie „vyrábať“ stále nové a nové peniaze tým, že Európska centrálna banka (ECB) vykupuje dlhopisy členských štátov. Takisto je podľa jeho slov nezodpovedné, aby ostatné krajiny preberali dlhy predlžených krajín prostredníctvom eurovalu a samy sa tak dostali do problémov. „Týmto spôsobom sa dá zachrániť Grécko a Írsko, možno Portugalsko. Pokúsiť sa takto "zachrániť“ Španielsko je hazard s eurom, nehovoriac o Taliansku. Dlh Talianska je totiž o polovicu vyšší ako dlhy Grécka, Írska, Portugalska a Španielska spolu," konštatuje Sulík.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku