V rámci únie sa potraviny považujú za tovar s voľným pohybom. Do obchodov sa tak dostali potraviny krajín EÚ alebo tretích krajín, na ktoré slovenský spotrebiteľ nebol navyknutý. Kým predtým bol zvyknutý konzumovať maslo s obsahom mliečneho tuku 82 a viac percent, dnes sú v obchodoch výrobky, v ktorých je mliečny tuk väčšinou nahradený rastlinným. Rôzne náhrady sú aj v mäsových výrobkoch, uviedol Bíreš.
„Niekedy pri konzumácii takýchto výrobkov spotrebiteľ pochybuje, či konzumuje mäsový výrobok alebo mliečny výrobok,“ dodal. Podľa Bíreša sa kvalita potravín podstatne zmenila pri zložení výrobku, zdravotná bezpečnosť však zostala na nezmenenej úrovni.
„Normy na zloženie výrobku, napríklad svalovej blielkoviny alebo mliečnej bielkoviny v mäsovom, resp. mliečnom výrobku boli (kedysi) oveľa prísnejšie. V súčasnosti tým, že živočíšna bielkovina je nahrádzaná napr. rastlinnými substanciami možno konštatovať, že normy na zloženie výrobkov poklesli. Hygienické normy zostali na tej istej úrovni, alebo vo väčšine prípadov sa sprísnili,“ informoval.
Dioxín našli v akceptovateľnom množstve
Šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy s čitateľmi diskutoval aj o dioxíne, ktorý objavili v nemeckom mäse a vajíčkach. Slovenské kontroly preukázali, že v dvoch vzorkách dovezených z Nemecka sa dioxíny vôbec nenašli a v šiestich sa našli iba stopové množstvá, ktoré sú akceptovateľné v zmysle platnej európskej legislatívy. „Zistené hladiny sú bežné, nachádzajú sa aj v potravinách zo Slovenska,“ vysvetlil.
ˇV diskusii vysvetlil aj to, aké negatívne dopady majú tieto látky na živé organizmy. „Majú negatívny vplyv na vývoj imunitného systému, narušujú obranyschopnosť, porušujú vývoj plodu, to znamená že pôsobia na reprodukčné orgány samíc a samcov. Najhorší účinok u dioxínov je ich karcinogenita, čiže vyvolávajú rakovinu vnútorných orgánov,“ povedal. Upozornil, že v domácom prostredí sa pri varení zistiť nedajú.
Na Slovensku sa vyrába špička i podpriemer
Trend kvality potravín, pokiaľ ide o ich biologickú hodnotu, je podľa Bíreša skôr klesajúci kvôli používaným náhradám. Neplatí to u tradičných výrobkov, dodal.
V prípade slovenských výrobkov je najviac priemerných. „Originálne slovenské výrobky vychádzajú z našich rozborov ako priemer a v niektorých prípadoch špička. Priemerných je najviac, ale nájdu sa aj výrobky, ktoré môžeme zaradiť do skupiny podpriemerných,“ uviedol Bíreš.
Šéf veterinárnej a potravinovej správy sa snaží uprednostňovať slovenské výrobky, ak majú porovnateľné zloženie a kvalitu. „Rezervovane pristupujem k nákupu výrobkov z tretích krajín, hlavne čo sa týka ovocia, zeleniny a rýb,“ povedal Bíreš.