Bratislavský kraj zostane lídrom, ostatné bojujú plece pri pleci

14.01.2011 14:56
Bratislavský hrad, Bratislava
Autor:

Najvyšší podiel na vytvorenom hrubom domácom produkte (HDP) Slovenska v uplynulých rokoch vykazoval bratislavský kraj. Ten by si podľa analytikov mal svoje prvenstvo udržať aj naďalej, avšak svoj podiel na celkovom výkone slovenskej ekonomiky môžu zmeniť ostatné regióny Slovenska. Podpísať sa pod to môžu dopady hospodárskej krízy či nové zahraničné investície v jednotlivých regiónoch.

Posledné dostupné údaje o regionálnej štruktúre HDP Slovenska sú za rok 2007. Štatistický úrad SR ich totiž zverejňuje s dvojročným posunom a údaje za rok 2008 tak budú známe v apríli tohto roka.

„Väčšina štatistických údajov je najskôr celorepublikových a až potom sa rátajú regionálne údaje. Pri HDP je tento proces najnáročnejší a predchádza mu množstvo úkonov, výpočtov, konzultácii a odsúhlasení aj v rámci Eurostatu,“ odôvodnila tento posun tlačová tajomníčka štatistického úradu Eva Kelemenová.

Bratislavskému kraju patril v roku 2007 viac ako 26-percentný podiel na celkovom HDP Slovenska. Nasledoval trnavský kraj s podielom takmer 12,5 % a košický kraj, ktorému patril 11,7-percentný podiel na HDP.

„Náskok Bratislavy pred ostatnými regiónmi bol do roku 2007 taký výrazný, že neočakávame, že by mohol v ďalších rokoch túto pozíciu stratiť,“ uviedla analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Podiely ostatných krajov Slovenska na vytvorenom HDP sa v roku 2007 pohybovali v rozpätí od 10,97 % v prípade nitrianskeho kraja po 8,1-percentný podiel Prešovského kraja.

Faktorom, ktorý by mohol poradie jednotlivých regiónov za bratislavským regiónom zamiešať, je aj hospodárska kríza.

„Tá vyčíňala naprieč celým Slovenskom, no v niektorých regiónoch predsa len o niečo viac,“ uvádza Sadovská. Podľa analytika ING Bank Eduarda Hagaru môžu podiely jednotlivých krajov na HDP ovplyvniť v krátkodobom horizonte najmä zahraničné investície. „V súvislosti s novými investíciami tak môžeme aj v ďalších rokoch očakávať nárast podielu HDP v západnej polovici Slovenska,“ konštatuje Hagara. Ide napríklad o novú produkciu automobilky Volkswagen v Bratislave, novú motoráreň spoločnosti KIA v Žiline či produkciu spoločnosti AU Optronics v Trenčíne.

Polepšiť v pomyselnom rebríčku si od roku 2007 mohli podľa Sadovskej tie regióny, ktoré dokázali, hoci v krízovom čase, prilákať zahraničné investície, viac produkovať a vytvárať nové pracovné miesta. „Napríklad v roku 2009 bol najvyšší prílev priamych zahraničných investícií podľa údajov NBS v bratislavskom regióne so 74-percentným podielom na celkovom objeme, za ním nasledoval nitriansky kraj s 12,5-percentným podielom. Ostatné regióny dosiahli podiel menší ako 8 %,“ dopĺňa analytička Poštovej banky.

Analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák upozorňuje, že regionálne dáta za HDP nie sú zďaleka ideálnym ukazovateľom životnej úrovne. „Skresľuje ich napríklad to, že niektoré podniky s celoslovenskom pôsobnosťou majú centrály v Bratislave a pridaná hodnota, ktorú vyrobia, sa tak neraz ráta celá do bratislavského kraja,“ hovorí Mušák. Druhý faktor, ktorý podľa jeho slov skresľuje tento ukazovateľ, sú migrujúci zamestnanci. „Je nepochybné, že bratislavský kraj je vyspelejší ako ostatné, ale táto štatistika rozdiely nadhodnocuje,“ dodáva Mušák. Väčšia vyspelosť Bratislavy podľa jeho slov súvisí okrem iného s vyššou koncentráciou obyvateľstva, vzdelanejšou pracovnou silu či geografickou blízkosťou k vyspelejšiemu Rakúsku či Česku. Bratislava je okrem toho sídlom mnohých štátnych aj súkromných inštitúcii.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk