Vláda bude podľa premiérky Ivety Radičovej k riešení situácie v jednotlivých teplárňach pristupovať individuálne, proces privatizácie v niektorých z nich však nevylúčila. Naznačila pritom, že v prípade vhodného strategického investora by bola privatizácia pre niektoré teplárne výhodou. Ich hospodárenie pod taktovkou štátu je totiž podľa nej problematické, popredávali majetky a zaostávajú v konkurencieschopnosti.
Fond národného majetku by pritom mal predložiť aj alternatívne riešenia vrátane možných projektov privatizácie aj s účasťou samospráv a vyšších územných celkov. Prihliadať sa má aj na názor Bruselu. „Doložím postup odporúčaný komisiou a úniou,“ povedala po rokovaní Koaličnej rady Radičová. Výsledkom prerokovania informácie Fondu národného majetku o možnostiach privatizácie štátnych teplární by tak mali byť nové termíny pre fond, v ktorých by mal informáciu dopracovať.
Ekonomickej analýze Fondu národného majetku a ministerstva financií, podľa ktorej bude pre štát ekonomicky výhodnejšie odpredať 100-percentné podiely teplárenských spoločností ako ich držať kvôli vyplácaniu dividend zo zisku, sa mal vládny kabinet venovať už v predchádzajúcich týždňoch. Napokon sa však táto téma dostala na stôl koaličnej rady. Trhová cena šiestich teplárenských spoločností sa pritom podľa analýzy odhaduje na 160 až 200 mil. eur.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností chcela realizovať ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Odpredaj majetku však už kvôli predčasným parlamentným voľbám v roku 2006 nestihla. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne vtedy prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.