Dlhy Grécka sú podľa neho príliš vysoké a krajina si s nimi sama neporadí. Naopak, ak vláda siahne k reštrukturalizácii, má Grécko podľa Sinn šancu, že sa s problémami vysporiada. Ak by Grécko reštrukturalizovalo svoj dlh, bol by to v západoeurópskom priestore prvý štátny bankrot za približne 60 rokov.
„Je zrejmé, že Grécko je insolventné. Musíme dať ich dlhy na stôl a zbaviť tú krajinu aspoň časti obrovskej dlhovej záťaže,“ podotkol Sinn v rozhovore pre televíznu stanicu Reuters Insider. Dlh Grécka sa pohybuje okolo 300 miliárd eur a už v budúcom roku by mal predstavovať asi 158 percent hrubého domáceho produktu.
Na možnosť reštrukturalizácie sa tak podľa neho budú musieť pripraviť aj veritelia. „Veritelia by mali vedieť, že nie je možné po celom svete bezmyšlienkovite rozhadzovať peniaze, kedykoľvek sa naskytne prísľub vysokého zhodnotenia,“ uviedol ekonóm.
Európa sa snaží Grécku v ťažkej situácii pomôcť a vlani v máji mu v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom poskytla trojročnú pôžičku v objeme 110 miliárd eur. Podľa šéfa Ifo sa po roku ukazuje, že pomoc má mizivý účinok.
Ministri financií niektorých krajín eurozóny sa podľa nemeckého časopisu Der Spiegel predstaviteľom Európskej centrálnej banky zverili, že majú obavy, či bude Grécko schopné splniť svoje fiškálne ciele. Navrhli preto, aby krajiny dlhy radšej reštrukturalizovala. Európska únia aj ECB myšlienku reštrukturalizácie gréckeho dlhu zatiaľ odmietajú.
„Od politikov sa očakáva, že budú reštrukturalizáciu dlhov odmietať tak dlho, kým ju neuskutočnia. Ako môžeme vidieť pri záchranných úveroch, vlády hovoria, že žiadny nepotrebujú, až o neho nakoniec požiadajú,“ poznamenal analytik spoločnosti Capital Economics Ben May.
V samotnom Grécku myšlienka reštrukturalizácie dlhu nie je tak nepredstaviteľná, ako bola ešte pred pár mesiacmi. Zaoberajú sa ňou niektorí politici i verejnosť a snažia sa vládu presvedčiť, aby tento variant vzala do úvahy. Aj keď vláda zatiaľ odoláva, pretrvávajúca hlboká recesia a vysoká nezamestnanosť s mizivým pokrokom v reforme štátnych financií už priviedli k tejto myšlienke aj niektorých členov kabinetu.
Stúpenci reštrukturalizácie sa ale zdráhajú navrhnúť drastické opatrenia vo forme krátenia istiny, ktorú treba u štátnych dlhopisov splatiť. O iných možnostiach ako je predĺženie splatnosti dlhopisov alebo zníženie platby kupónov, sa už ale verejne hovorí. Pritom aj táto možnosť bola v Grécku dlho tabuizovaná.
Aj keď Grécko čerpá zahraničnú finančnú pomoc, trhy veľmi neveria, že sa krajina bude schopná z problémov dostať bez využitia nejakej formy reštrukturalizácie. Takzvaný spread, teda rozdiel v úročení desaťročných dlhopisov gréckej vlády a porovnateľných nemeckých papierov, už dosahuje skoro desať percentuálnych bodov. Tak vysoké náklady na obsluhu dlhu sa všeobecne považujú za dlhodobo neudržateľné. Ratingové agentúry navyše posunuli hodnotenie úverovej spoľahlivosti Grécka hlboko do špekulatívneho pásma, čo situáciu ešte viac komplikuje.
Grécky premiér Jorgos Papandreu trvá na tom, že reštrukturalizácia dlhu by mala katastrofálne dôsledky na banky aj na penzijné fondy, ktoré majú v portfóliách grécke dlhopisy. V takejto situácii by bolo takmer nemožné, aby sa Grécko mohlo v dohľadnej dobe vrátiť na finančné trhy a pokúsiť sa požičať si tam peniaze. Krajina by tak podľa premiéra bola asi oveľa dlhšie závislá od pomoci darcov.
Sinn povedal, že Španielsko, na rozdiel od Grécka, žiadnym akútnym finančným ťažkostiam nečelí. „Na Španielsko sa trhy v tomto momente nepozerajú,“ podotkol k situácii Španielska Sinn.