Ministerstvo financií navrhovalo, aby sa viac ako 170 miliónov eur vyzbieralo na vyšších daniach z piva, vína a nehnuteľností. V praxi by tak pol litra piva zdraželo o štyri centy, liter vína o 25 centov, za byty či domy by zas ľudia zaplatili o niekoľko eur ročne navyše. Rezort však priznáva, že vyššie dane sa nemusia nevyhnutne objaviť aj vo výslednej podobe rozpočtu.
„Ministerstvo financií si dokáže predstaviť veľa vecí, na konci ale bude rozhodovať vláda,“ konštatoval Vladimír Tvaroška, štátny tajomník rezortu financií.
Práve medzi viacerými ministrami však dvíhanie daní podporu nemá. „Pokiaľ by sme všetko to, čo je napísané, chceli naplniť, tak by sme šli zásadou nie škrtiť, ale zaškrtiť. To je pre mňa neprijateľné,“ povedal minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most). Napríklad pri víne tu už podľa neho podobné pokusy boli a malo by sa s nimi prestať.
Rovnako sa už koncom vlaňajška objavil návrh na vyššie dane z piva. Dvíhanie dane však pre nesúhlas štyroch poslancov KDH neprešlo hlasovaním parlamentu a výpadok na príjmovej strane rozpočtu muselo nahradiť zo svojich zdrojov ministerstvo dopravy. Kresťanskí demokrati sa vtedy zaviazali, že v polovici tohto roka prinesú nový návrh na zvýšenie spotrebnej dane z piva a dodatočne vrátia peniaze. Tento zámer je však zrejme ohrozený.
Rovnako ohrozené sú aj škrty v jednotlivých rezortoch. Napríklad ministerstvo dopravy Ľubomíra Galka (SaS) chce, aby sa pri zostavovaní rozpočtov rezortov zohľadňovalo šetrenie z minulých rokov. „Potvrdilo sa, že za uplynulých päť rokov bol najviac kanibalizovaný z jednotlivých rezortov,“ spresnil na margo ministerstva obrany Galko.
Okrem toho požaduje, aby bol nákup vojenského materiálu z požadovaných päťpercentných škrtov vyňatý. Financmajstri to zatiaľ odmietajú. „V tomto čase nebude žiadny rezort oslobodený od škrtov,“ povedal Tvaroška. Pripustil však, že ak nie je pri rozpočte dohodnuté všetko, tak nie je dohodnuté nič.
Schválenie východísk tak podľa ministrov zatiaľ iba potvrdilo ambíciu vlády znížiť budúcoročný deficit verejných financií pod štyri percentá výkonu ekonomiky, k čomu by mohlo prispieť napríklad zlepšenie hospodárenia štátnych podnikov, ale aj zmeny v stavebnom sporení. Podľa stavebných sporiteľní by tým však ľudia prišli o časť štátnej prémie, pri čerpaní medziúveru by ju nedostali vôbec.