Ekonomika v potravinárstve prevalcovala etiku

09.06.2011 08:27
Ladislav Hetényi
Ladislav Hetényi Autor:

Európania netrpia hladom, sú sýti a počas celého roka majú stôl plný dobrôt, o akých sa napríklad ešte pred polstoročím väčšine z nich ani nesnívalo. Potraviny, ovocie a zelenina, ktoré produkuje moderné poľnohospodárstvo, sa však v čoraz kratších intervaloch menia na časovanú bombu.

Neprinášajú pôžitok, ale smrť. Najčerstvejším príkladom je smrtiaca baktéria E. coli v Nemecku. Moderné potravinárstvo zlyháva, ekonomika úplne prevalcovala etiku, tvrdí to profesor Ladislav Hetényi z Centra výskumu živočíšnej výroby, ktorý prednáša na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Potravinové škandály v Európe, ale aj v USA pribúdajú. Nie je to paradox vzhľadom na používané moderné poľnohospodárske a potravinárske technológie?

Dlho sme škandály iba registrovali. Až prišla BSE – choroba šialených kráv, po nej sa prevalila vlna vtáčej chrípky a teraz čelíme baktérii EHEC. Čo sme zistili? Nikdy nešlo o zlyhanie zvierat či rastlín, ale ľudí. Morálne zlyhali producenti, pretože sa vzdali vyskúšaných pestovateľských a chovateľských postupov. Niektorí sa poddali dobrovoľne, iní nedobrovoľne, napospol však podľahli enormnému ekonomickému tlaku na poľnohospodársku prvovýrobu.

Kto spúšťa tlak?

Ide o ekonomický globálny tlak, moderná spoločnosť je posadnutá úspechom jednotlivcov a firiem. Tréningy ekonomicky silných spoločností idú smerom k zvýšeniu efektivity, vyrobiť tovar s menšími nákladmi za kratší čas. Boh zisku a úspechu dominuje požiadavkám a náladám. Z prostriedku sa postupne stáva cieľ. Málokde sa hovorí o morálke, osobnej zodpovednosti a etike výrobcov.

Je to náhoda, že dva posledné škandály sa odohrali v Nemecku? Najprv sa ľudia báli kupovať vajíčka, hydinové a bravčové mäso pre dioxíny, teraz Nemci nekupujú zeleninu pre smrtonosnú baktériu EHEC.

Nemecko je ekonomický gigant. A čím je niečo väčšie, tým je to aj zraniteľnejšie. Nemci nie sú iní ako ostatní, len krátko po sebe žnú dôsledky globalizujúcej sa ekonomiky. To, čo sa im prihodilo, sa mohlo stať aj v inej krajine. Na druhej strane možno hovoriť o istom šťastí v nešťastí. Nemci majú vo veciach poriadok, vedia dodržať dohodnuté zásady. Neviem si predstaviť následky a riziká, keby sa niečo podobné stalo v niektorom z chudobnejších štátov.

Nemecko hľadalo od začiatku vinníka a rýchlo ukázalo na Španielsko. Lenže sami Nemci museli priznať, že španielske uhorky nákazu nespôsobili. Kde zlyhal systém?

Ešte stále nakupujeme relatívne lacné potraviny. Potraviny však výrazne dražejú a predpokladám, že budú ešte drahšie. Nielen preto, že poľnohospodárstvo čelí klimatickým zmenám, všade sa zaberá pôda pod diaľnice, priemyselné parky a mestá. Od základu sme zmenil systém výroby potravín. Hlavným sa stalo vyrobiť potraviny čo najlacnejšie. Celý systém súťaže výrobcov potravín ide už aj na Slovensku podľa jedného kritéria: cena, cena a ešte raz cena. Kým nebude súťažným kritériom súbeh najdôležitejších vlastností potravín, ktorý vyjadrí v cene aj kvalitu, etické normy ich získavania a spracovania, ako aj ich bezpečnosť, potravinových alebo alimentárnych škandálov bude pribúdať. A ešte čosi – v celom potravinovom systéme bude treba prijať bezpečnostné opatrenia na úrovni napríklad civilnej leteckej dopravy. Aj to zdraží potraviny. Ak však chceme mať istotu, na výber nemáme.

Spotrebitelia si zvykli, že reťazce poskytujú rôzne zľavy. Keď obchodníci cez letáky oznámia akciu, ľudia sa hrnú do obchodov ako osy na med. Lenže čo je lacné, nie je vždy stopercentné.

Napriek tomu, že spotrebitelia nemajú k reťazcom citový vzťah, trochu sa to podobá vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Čo im ponúknu, to berú. Decká tlačia na rodičov, aby dostali väčšie vreckové, obchod na dodávateľov, dodávatelia na spracovateľov, tí na pestovateľov a chovateľov. Roztáča sa kolotoč zničujúcich a nedôstojŠpani­elskených cien, kde sa už nehľadí na vzájomnú potrebu, solidaritu a slušnosť. Defi cit morálky a osobnej zodpovednosti zasiahol celý potravinový reťazec, obchodné reťazce nevynímajúc, naopak, sú to reťazce, ktoré diktujú, čo, kedy a za akú cenu sa kontrahuje.

Keď prepukla kauza dioxíny, obchodníci začali hlásať, predávame slovenské vajíčka, hydinu, teraz upozorňujú, že predávajú slovenské uhorky či paradajky. Má to logiku, slovenské produkty sú čisté, vynášajú…

Samozrejme, že to má logiku. Obchod nie je charita, ale ide v ňom o zárobky, výnosy pre akcionárov. Obchodníci s potravinami sa správajú rovnako ako banky, priemyselné podniky. Ak riaditeľ obchodného reťazca na Slovensku neurobí zisk, tak ho nahradia niekým iným, kto zisk dokáže vytvoriť.

Od začiatku však pripomínate, že peniaze, zisk by nemali byť jediným kritériom pri výrobe a predaji potravín.

Iste. Poučením zo škandálov by malo byť prijatie etického kódexu výrobcov a predajcov. Kým sa pri výrobe a predaji potravín nedostane do rovnováhy sféra zodpovednosti za spotrebiteľov so sférou zodpovednosti voči majiteľom firiem, akcionárom, tak budeme na tom zle. Pykať budú aj výrobcovia. Španielski zeleninári sú toho dôkazom, hoci aj prvovýrobcovia mlieka, zeleniny či ovocia a takmer všetkých druhov mäsa na Slovensku by mohli rozprávať príbeh, ako to bolo u nás, keď sme jedávali z dovozu len banány, mandarínky a ananás.

Hovoríme o etike. Ale sú tu aj vyložene praktické riziká. Aký zmysel má presúvať uhorky z tritisíc kilometrov vzdialenej Andalúzie do strednej Európy?

Nemusíme chodiť tak ďaleko. Niektoré veci sú nezmyselné aj na Slovensku. V Liptove sa kravy podoja a mlieko sa zvezie o dvesto–tristo kilometrov na juh a na tretí deň sa späť už spracované vezie do obchodného domu v Liptove. To mlieko, ktoré sa mohlo spracovať priamo v Liptove. Nijakej potravine neprospieva fúrikovanie kade–tade po svete. Na druhej strane je tu globálny potravinový trh, všetko sa dá urobiť aj zodpovedne, ale aj to čosi stojí. Kto si kúpi hrozno z Čile kilogram po 5 eur?

Všímajú si ľudia pôvod potravín, alebo iba cenu?

Určite všímajú, pretože inak by sa u nás neprebaľovali poľské kurence a vajíčka a nevydávali za slovenské. Robí sa to preto, aby spotrebitelia mali dojem, že kupujú slovenské výrobky. To je absolútna amorálnosť, ktorú treba všemožne potláčať. Kde je morálka, kresťanské princípy: neklamať, nekradnúť, nepodvádzať? Často závidíme Švajčiarsku poriadok. Nie sú tam uvedomelejší ľudia ako u nás, lenže tam platí kritérium, ak niekto niečo poruší, tvrdo za to pyká. Spoločnosť postaví vinníka do takého svetla, že pes si od neho nezoberie kosť. Spýtajme sa sami seba, prečo nie sme dôslední a voči sebe takí nekompromisní ako Švajčiari.

Španieli doplatili na podozrenie, že ich uhorky sú nosičmi zákernej smrtiacej baktérie EHEC, obrovskými stratami, týždenne 200 miliónov. O čom to hovorí?

To predsa nie je problém len Španielska a Nemecka, zlyhala Európska únia, zlyhali jej štruktúry.

Musia prísť ešte nejaké ďalšie škandály, aby sa zmenili pravidlá?

Veci treba riešiť na úrovni, ktorá nesúvisí len s obchodom a ekonomikou. Dôležitá je zodpovednosť politikov, výrobcov aj obchodníkov. Ak sa na to nebude brať ohľad, onedlho sa objaví ďalší potravinový škandál. Interval škandálov sa rýchlo skracuje. Za desaťročie vychádza jeden zhruba na každého pol druha roka. Ale medzi dvoma poslednými aférami – dioxínmi a baktériami E. coli neuplynul ani polrok. Je najvyšší čas nahradiť vyhlásenia adekvátnymi opatreniami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk