Na kratšie vzdialenosti stúpnu ceny cestovného aj o 80 percent. Napríklad dvojica pracujúcich, ktorá dochádza za prácou okolo 35 kilometrov, po zdražení príde mesačne o vyše 16 eur.
Naposledy zažili rodiny podobne veľké skokové zdraženie pravidelného výdavku v roku 2004, keď o 35 percent zdražel plyn. Rodinným domom, ktoré kúrili plynom, sa vtedy v prepočte zvýšili výdavky za mesiac o 20 eur.
Rodiny pripravovaný rast cien vo vlakoch prijali s nevôľou, keďže hore idú aktuálne aj ceny plynu, tepla či potravín. Napríklad zdravotná sestra Henrieta Parajková dochádza každý deň vyše tridsať kilometrov z Báhoňa do Bratislavy. Od septembra, keď by už ceny cestovného mali byť vyššie, sa k nej pridá aj dcéra. Spolu budú za vlak platiť mesačne asi 80 eur, čo je o 15,5 eura viac, ako by platili pred zdražením. „A hore pôjdu aj ceny mestskej dopravy v Bratislave, takže je to dosť,“ hovorí Parajková. Dochádzať autobusom asi s dcérou nebudú, keďže by museli prestupovať a aj tak by neušetrili.
Nárast cien v priemere o 10 percent navrhla štátna Železničná spoločnosť s vplyvom KDH, ktorá upozornila, že ceny sa nemenili sedem rokov, ale náklady rástli. Zástupca koaličnej SDKÚ však naznačuje, že ceny by mali rásť miernejšie. „Vláda v ozdravnom pláne železníc súhlasila s rastom cien najviac o päť percent ročne,“ upozorňuje bývalý šéf železníc a terajší poslanec Ondrej Matej.
Železnice tvrdia, že ľuďom pomôžu novou 15-percentnou regionálnou zľavou. Tá však pravidelným cestujúcim nepomôže, keďže sa nedá v skutočnosti kombinovať s výraznejšími zľavami, ktoré už teraz cestujúci využívajú. Napríklad ak niekto dochádza za prácou len niekoľko kilometrov vlakom, zdraženie lístka sa aj pri použití zliav pohybuje od 10 do 50 centov. Najčastejšie sa cena lístka dvíha pri vzdialenostiach od 10 do 80 kilometrov, približne o 30 centov.
Na niektorých regionálnych tratiach ako napríklad pri desaťkilometrovej vzdialenosti z Trnavy do Cífera stál v súčasnosti obyčajný lístok 40 centov. Po novom sa má cena zvýšiť na 75 centov, teda lístok zdražie o 87,5 percenta. Ešte stále je to však menej, ako stojí cesta autobusom, ktorá vyjde na 90 centov.
Ide o návrh nového cenníka, ktorý už odobrilo ministerstvo dopravy, no posúdiť ho má ešte Úrad pre reguláciu železničnej dopravy. Ceny by sa tak mali zmeniť od augusta alebo septembra tohto roku. Zdraženie lístkov je nižšie pri dlhších vzdialenostiach. Niekde dokonca nulové alebo lístky mierne zlacnejú.
Železničiari dvíhajú cestovné, aby im narástli tržby a tým vyrovnali hospodárenie firmy. Spoločnosť dosiahne v tomto roku stratu takmer 10 miliónov eur. Za predchádzajúce roky má stratu vyše 150 miliónov eur.
Podľa autobusárov zvýšenie cien zrovnoprávni podmienky dopravcov najmä v diaľkovej doprave. „Všetci daňoví poplatníci doteraz dotovali diaľkovú dopravu na železnici, čo v autobusovej doprave neplatí. A rýchliky ostanú ešte naďalej dotované,“ doplnil George Trabelssie, šéf Zväzu autobusovej dopravy.
V železničnej doprave sa cestovné nezvyšovalo od roku 2004. Na výrazný nepomer medzi cenami lístkov a nákladmi tak upozorňujú aj odborníci. „Ani navrhované zvýšenie ceny sa ani zďaleka nepriblíži ku skutočným celkovým nákladom, ktoré sú v osobnej doprave ako celku 3,25-krát vyššie,“ vysvetlil Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Tržby železníc pokryjú podľa neho menej ako tretinu nákladov. „Neznamená to, že zajtra by mali byť ceny cestovných lístkov trojnásobne vyššie, ale vláda, prípadne regióny by mali jednoznačne povedať, do akej miery a ktoré trasy budú dotované,“ dodal Ďurana.
Veľké skokové zdraženie zažili tisíce rodín aj za minulej vlády v roku 2009 pri kúrení elektrinou. Z mesiaca na mesiac pre niektorých elektrina zdražela aj o 60 eur mesačne. Po kritike vlády a regulačného úradu zo strany ľudí a médií nakoniec občania dostali peniaze späť. Koncom roka 2008 zase výrazne zdraželo teplo, v niekoľkých mestách až o tretinu. Rodinám sa mesačné faktúry zvýšili asi o desať eur a zdražovanie sprevádzala kritika ľudí, napríklad v Brezne.