Mimoriadny summit sa dohodol na posilnení právomocí súčasného záchranného fondu (EFSF) i toho budúceho (ESM). Nanovo by mali mať okrem iného možnosť kupovať dlhopisy na sekundárnom trhu.
Prečítajte si viac o téme DLHOVÁ KRÍZA
„Trhy nereagovali, ako sme čakali či dúfali, na opatrenia prijaté 21. júla šéfov štátov a vlád eurozóny,“ povedal Rehn. Dodal ale tiež, že šírenie napätia na trhoch s dlhopismi naprieč eurozónou nie je podložené hospodárskymi a rozpočtovými fundamentami.
Pod tlakom sú najmä Španielsko s Talianskom, ktorým v posledných dňoch razantne narástli náklady na obsluhu ich dlhu. Komisár však zdôraznil, že obe tieto významné krajiny eurozóny sú podľa neho na ceste splniť ciele týkajúce sa výšky rozpočtových deficitov, ktoré majú, a to aj v nasledujúcich rokoch.
„Na tomto záleží. A to je to, čo by malo byť brané do úvahy … Takéto dramatické zmeny na trhoch sú nepochopiteľné,“ povedal Rehn k nárastu výnosov španielskych a talianskych dlhopisov.
Podľa Rehna ani jedna z týchto dvoch krajín nebude potrebovať záchranný balík pomoci. O pomoc od partnerov boli donútené doteraz požiadať tri krajiny eurozóny – Grécko, Írsko a Portugalsko. Ak by k tomu museli pristúpiť aj Španielsko s Talianskom, bolo by podľa všetkého potrebné navýšiť sumu v záchrannom fonde eurozóny EFSF. Lenže proti tomu sa stavajú niektoré štáty bloku, napríklad Slovensko.
Rehn zdôraznil, že teraz experti Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a členských krajín „dňom i nocou“ pracujú na doladení detailného rozpracovania dohôd z júlového mimoriadneho summitu. Dokončenie tohto procesu je podľa Rehna zrejme otázkou týždňov, hotové by to mohlo byť začiatkom septembra. Potom ešte bude nasledovať ratifikácia v krajinách eurozóny. Tá podľa vedenia komisie musí byť čo najrýchlejšia.
Rehn podotkol, že niektoré príčiny turbulencií na trhoch ležia aj mimo eurozóny. Spomenul napríklad rokovania o americkom dlhovom strope. Okrem toho tiež priznal, že svoj podiel mali aj vyjadrenia zo strany európskych predákov. Je podľa neho nevyhnutné, aby lídri držali „verbálnu disciplínu“.
Kľúčovú úlohu pri riešení krízy podľa komisára musí ďalej hrať Európska centrálna banka (ECB). Rehn pripomenul, že jej vedenie vo štvrtok oznámilo rad neštandardných opatrení, ktoré by mali pomôcť zmierniť napätie. Na mysli mal zrejme posilnenie likvidity na trhoch. Šéf banky Jean-Claude Trichet síce odmietol povedať, či ECB obnovila program odkupovania štátnych dlhopisov, podľa analytikov to však banka už robí.