Analytici pri ministerstve financií dali na stôl možné opatrenia na vykrytie výpadku, medzi ktorými je dvíhanie dane z pridanej hodnoty z 20 na 21 percent, zrušenie zníženej DPH na lieky, ďalšie prepúšťanie úradníkov, škrty v sociálnych dávkach, zrušenie vianočného dôchodku, stavebnej prémie, ako aj prepúšťanie vojakov.
| Zmena očakávaných ukazovateľov na rok 2012 | ||
| ukazovateľ | prognóza | |
| 25. august | zmena oproti júnu | |
| HDP, reálny rast | +3,4 % | –1,0 % |
| rast cien, inflácia | +3,4 % | –0,1 % |
| mzdy, nominálne | +5,3 % | –0,3 % |
| mzdy, reálne | +1,8 % | –0,1 % |
| nezamestnanosť | 12,6 % | +0,4 % |
| investície, reálne | +5,1 % | –0,7 % |
| spotreba domácností, nom. | +6,9 % | –0,5 % |
Zdroj: MF SR
Na zaplátanie dier by stačilo použiť časť opatrení, alebo napríklad len zvýšiť DPH. Kľúčová daň však narástla už tento rok z 19 na 20 percent, čo kabinet vysvetľoval hasením vplyvov minulej krízy a rastu zadlženia počas minulej vlády.
„Nakoniec to podľa mňa skončí opatreniami na strane príjmov aj výdavkov. Na príjmovej strane skôr cez rušenie niektorých daňových výnimiek či dvíhanie dane z nehnuteľností. Dvíhanie celej DPH sa mi zdá politicky nereálne,“ povedal Juraj Valachy, analytik Tatra banky.
Celkovo by tak štátu malo v budúcom roku vypadnúť na príjmoch vyše 200 miliónov eur, ušetriť by však mohol štát na financovaní štátneho dlhu, alebo by sa vzdal 15-miliónovej rezervy na priority. Výpadky by mal byť dôsledkom 3,4-percentného očakávaného rastu ekonomiky, čo je o jedno percento pomalšie ako sa pôvodne predpokladalo. Ministerstvo rozpočet narýchlo prerába po tom, čo sa v úvode augusta prepadli svetové burzy, kľúčovým ekonomikám dochádza dych a ekonómovia hovoria o ďalšej kríze.
Otázne však je, či dôjde aj k rušeniu daňových výnimiek, keďže Sulíkova SaS stále tvrdí, že nepodporí žiadne dvíhanie daní. Včera prišla s návrhom na krytie výpadku aj strana Smer, podľa ktorej by sa malo opätovne zaviesť progresívne zdanenie. Smer vyhlasoval jej zavedenie aj po nástupe do vlády v roku 2006, nakoniec však Ficova vláda ponechala rovnú daň.
Súčasná vláda bude mať aktuálne zrejme problémy aj pri dohode na škrtaní výdavkov. Podľa Valachyho by nemuselo prejsť škrtanie sociálnych dávok, skôr sa pristúpi k zvýšeniu efektívnosti štátnych podnikov a chodu celého štátu.
„Nehovoríme však o kríze, len o spomalení oproti očakávaniam. V praxi totiž bude slovenská ekonomika rásť, nebude sa prepúšťať a mzdy pôjdu hore o trochu viac ako ceny,“ konštatoval Valachy. Zamestnanosť by tak v budúcom roku mala rásť o 0,3 percenta a platy o 5,3 percenta.
Účet za spomaľovanie ekonomiky a dlhovú krízu v Európe ale nakoniec môže byť ešte vyšší.
„Západné ekonomiky výrazne spomaľujú už niekoľko mesiacov a to stále viac a viac. Zatiaľ by som bol opatrný hodnotiť tento odhad ako finálnu prognózu. Obávam sa, že pri riadnom zasadnutí makrovýboru v septembri môže byť prognóza rastu ešte nižšia,“ spresnil Valachy.
V odhadoch Tatra banky sa tak hovorí o trojpercentnom raste, pomalší rast očakávajú aj iní analytici. „Zatiaľ neočakávame prepad priemyslu porovnateľný s krízou v roku 2008, no posledné správy, spolu s predstihovými indikátormi a ekonomickým sentimentom na Slovensku nás prinútili upraviť odhad rastu na tento rok z pôvodného medziročného rastu HDP o 3,1 percenta na 2,9 percenta. Taktiež upravujeme odhad rastu v budúcom roku z pôvodných 3,3 percenta na 2,8 percenta,“ povedal Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank.
Rast by sa tak mal spomaliť aj v tomto roku, podľa rezortu financií na 3,3 percenta, čo je o 0,3 percenta menej oproti očakávaniam, čo štátu spôsobí takmer 70-miliónový výpadok.
Do parlamentu by už mal ísť budúcoročný rozpočet s oficiálnymi septembrovými odhadmi. Slovensko spolu s ostatnými štátmi však na obavy pred krízou reagujú inak ako v roku 2008. Kým pri začiatku poslednej recesie sa väčšina krajín snažila ekonomiku naštartovať cez pumpovanie peňazí, v súčasnosti vlády uprednostňujú škrty a reformy. Podľa väčšiny ekonómov malo k takýmto opatreniam dôjsť už pred tromi rokmi a v súčasnosti tak svet nemusel stáť pred ďalšou krízou.
| Zhoršenie ekonomiky a možné dosahy | |
| Pre pokles rastu ekonomiky MF SR hľadá ďalších 146 miliónov eur, možné opatrenia sú: | |
| Nižšie výdavky | zvýšiť efektívnosť v štátnych podnikoch, zrušenie dotácií stavebného sporenia, reforma sociálnych dávok, prepúšťanie úradníkov a znižovanie počtu vojakov, zrušenie vianočného dôchodku, zlučovanie úradov, spájanie málotriednych škôl, ponechanie koncesionárskych poplatkov |
| Vyššie príjmy | odstránenie 10 % DPH, rast DPH z 20 na 21 %, rast dane z nehnuteľností, zrušenie oslobodení pri energetických daniach, rast spotrebných daní na alkohol |