Banková daň zvýši ľuďom úroky a poplatky

23.09.2011 08:15
sporiteľňa, slsp, banka, hypotéka, banky
Ilustračné foto Autor:

Do znižovania deficitu zapojí štát aj banky. Ministerstvo financií počíta po zavedení nového bankového odvodu s ročným príjmom vyše 40 miliónov eur. Podľa analytikov zvýšené náklady bánk nakoniec zaplatia ľudia vo forme zvýšených úrokov z pôžičiek a vyšších bankových poplatkov.

„Relatívne nízka konkurencia v bankovom sektore zabezpečí, že daň zaplatia občania a firmy na zvýšených poplatkoch alebo úrokoch,“ povedal Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Slovenské podniky navyše väčšinu nových projektov financujú práve cez bankové úvery.

„Tento odvod preto považujeme za politicky príťažlivú cestu znižovania defi citu cestou skrytého zvyšovania daní pre súkromný sektor, ktoré bude mať za následok zníženie hospodárskeho rastu,“ dodal Karpiš.

Zdražovanie dokonca nepriamo potvrdili aj samotné banky. „Aj vzhľadom na výšku odvodu, ktorá je jedna z najvyšších v Európskej únii, nie je vylúčený negatívny dosah na výšku úrokov vkladov a úverov,“ povedal Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie.

Analýza ministerstva financií nepripúšťa spomínané negatívne dosahy na ekonomiku. Podľa prepočtov ministerstva financií zoberie totiž nový odvod len 7,9 percenta z očakávaného tohtoročného zisku bankového sektora pred zdanením. Bankový odvod vo výške 0,2 percenta sa bude platiť z vybraných bankových pasív a štát z neho plánuje v budúcom roku získať sumu 41,35 milióna eur.

„Získané zdroje budú príjmom štátneho rozpočtu, tieto peniaze sa však nepoužijú ako výdavky, ale budú odložené na riešenie prípadných problémov bankového sektora,“ povedal minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). V kríze museli totiž viaceré štáty Európskej únie zachraňovať banky.

Írsko sa po záchrane svojich bánk dostalo do problémov a dnes je odkázané na pomoc z eurovalu. Podobne by po krachu Grécka museli zachraňovať banky aj Nemecko a Francúzsko. Aby sa v budúcnosti neprenášala záchrana finančných domov na daňových poplatníkov, zavedie Európska únia približne o dva roky spoločnú bankovú daň. Podľa predstavy Európskej centrálnej banky by jednotlivé štáty získané peniaze ukladali na špeciálnych účtoch. Vytvorila by sa tak rezerva, vďaka ktorej by vlády pri budúcich krízach neboli nútené prudko zvyšovať dane či škrtať výdavky.

Analytici prijatému zákonu vyčítajú, že neurčuje presné podmienky, za akých sa peniaze môžu použiť. „Veľkým nedostatkom je absencia pravidiel, ktoré by určovali, kedy, komu a za akých okolností je možné uvoľniť prostriedky na pomoc,“ povedal Dušan Zachar, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Chýbajúce presné pravidlá môžu podľa Európskej centrálnej banky viesť k morálnemu hazardu, pri ktorom sa nezodpovedné banky budú spoliehať na to, že prípadné straty za nich zaplatia všetci.

Opozičný Smer navrhuje zavedenie až 0,7–percentného bankového odvodu. Do štátneho rozpočtu by tak podľa prepočtov opozície prišlo až 189 miliónov eur. Takto nastavenú daň bývalý premiér Robert Fico obhajuje vysokými ziskami slovenských bánk, ktoré za prvý polrok tohto roku dosiahli 431,4 milióna eur.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku