Privatizácia podnikov sa zastaví

14.10.2011 09:43
dedenie, dedičstvo, mince, peniaze, úspory,...
Ilustračné foto Autor:

Pravicová koalícia z privatizácie podnikov s účasťou štátu peniaze nezíska. Pred predčasnými voľbami v marci totiž už nestihne podľa pôvodného plánu predať teplárne v Martine, Košiciach, Bratislave, vo Zvolene, v Trnave a Žiline, železničné Cargo, menšinový podiel v Slovak Telekome či v sedemnástich podnikoch autobusovej dopravy i menších firmách.

Fond národného majetku ešte v stredu podľa hovorcu Miloslava Homolu pokračoval v tendroch na výber privatizačných poradcov. Keby víťazov vybral, v prípade podpisu by zmluvy priniesli poradcom celkovo zhruba 5,3 milióna eur. „Kým však nedôjde k podpisu zmlúv s výhercami tendrov, žiadne peniaze to stáť nebude,“ podotkol Homola.

Vláda zatiaľ o zastavení privatizácie nerozhodla. Ekonomický analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš si myslí, že v predaji by kabinet mal pokračovať. „Privatizáciu týchto podnikov totiž považujem za prospešnú pre ich rozvoj aj pre verejné financie,“ zdôvodňuje Goliaš.

Odhadované platby poradcom
4,05 milióna eur Bratislavská teplárenská, Trnavská teplárenská, Žilinská teplárenská, Martinská teplárenská, Zvolenská teplárenská, Tepláreň Košice
994,5 tisíca eur podiely v 17 spoločnostiach SAD
302,4 tisíca eur Bardejovské Kúpele, Kúpele Sliač, Poliklinika Tehelná, Burza cenných papierov v Bratislave a DMD Group

ZDROJ: FNM, MHL, PRAVDA

Politológ Tomáš Koziak má však iný názor. Zdôvodňuje to tým, že predaj podnikov zvrhnutou vládou by bol nezodpovedný. „Keďže ide o veľmi dôležité rozhodnutie, bolo by korektné a slušné prenechať ho vláde, ktorá príde po predčasných voľbách,“ argumentuje Koziak. Podobný názor má aj bývalý minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer). „Privatizácia by sa mala zastaviť a s rozhodnutím by sa malo počkať na legitímnu vládu,“ vraví Jahnátek.

Prípadné zastavenie či zrušenie privatizácie podnikov s účasťou štátu by znamenalo, že do štátnej kasy nebude smerovať výnos, ktorý by mohol siahať až k dvom miliardám eur. Peniaze by mohli byť použité napríklad na zmenšenie štátneho dlhu.

Poslanec SaS Martin Chren však nedávno tvrdil, že približne miliardovú sumu by štát mohol vytiahnuť z podnikov cez mimoriadne dividendy. Predstavoval si to tak, že podniky by si peniaze požičali a následne by ich naliali do štátnej kasy v podobe podielov na zisku.

Nezávislý ekonóm Radovan Ďurana však takéto zmýšľanie odmietol, čo zdôvodnil tým že štátne firmy nemožno prirovnávať k súkromným spoločnostiam. Rozhodnutia o privatizácii šestice štátnych teplární sprevádzalo počas vládnutia Radičovej kabinetu viacero koaličných hádok. Napríklad zástupcovia KDH žiadali, aby sa predaj uskutočnil až po ozdravení firiem a politici Mostu sa obávali, že teplo po privatizácii zdražie. Prudkého zvýšenia cien za kúrenie sa obávali aj zástupcovia primátorov krajských miest a žiadali, aby pri privatizácii mestá získali v podnikoch polovičné podiely. V teplárenských firmách tak mali zástupcovia miest kontrolovať efektívnosť hospodárenia. Vláda však bola rozhodnutá mestám darovať iba päťpercentné podiely, ktoré by im zabezpečili jedno miesto v dozornej rade spoločnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk