Diera v budúcoročnom rozpočte sa stále nafukuje. Aké opatrenia by boli vhodné z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska?
Z pohľadu najbližšieho roka či dvoch bude treba pristúpiť k zvyšovaniu niektorých spotrebných daní aj k ďalšiemu škrtaniu výdavkov. Prihováral by som sa aj za zdanenie dividend. Z dlhodobého hľadiska treba priznať, že populácia starne, z čoho vyplývajú väčšie výdavky na penzie aj zdravotnú starostlivosť. Tam zrejme pomôžu len opatrenia, ktoré sa týkajú veku odchodu do dôchodku. Je to veľmi nepopulárne, ale jeho predĺženie bude len priznaním si reality. Bude tiež potrebné zmeniť valorizačný model dôchodkov spolu so stanovením najvyššieho limitu. V zdravotníctve treba vymedziť, ktoré diagnózy sú zadarmo a za ktoré bude potrebné priplácať.
Proti zdaneniu dividend však hovorí zhoršenie podnikateľského prostredia a presunutie ich vyplácania do zahraničia…
Diera v rozpočte bude zrejme väčšia, ako sme si predstavovali. Reálne budeme potrebovať 500 až 600 miliónov eur navyše. Takú veľkú sumu nemožno získať inak ako dvíhaním dane z príjmu, buď fyzických, právnických osôb, alebo dividend. Najmenej zlá je práve posledná. Vlani firmy zaplatili do zahraničia dividendy, ale aj úroky za 3,6 miliardy eur. Keď sa z toho odpočíta 19 percent, je to slušná suma. Nehovorím ešte o dividendách, ktoré sa vyplácajú slovenským vlastníkom. Ich zdanenie je aj spravodlivejšie. Zamestnanec si nemôže zo mzdy odpísať náklady, len zaplatí odvody a dane. V podnikaní je časté, že podnikateľ si vyplatí minimálnu mzdu a zisk cez dividendy. Hovorí sa tiež o dvíhaní DPH, lepšie by však bolo zjednotiť nižšiu a vyššiu sadzbu tejto dane.
Nebolo by lepšie napríklad zaviesť vyššie zdanenie viac zarábajúcich či vysokoziskových firiem?
Týmto by boli potrestaní lepšie zarábajúci, pracujúci napríklad v informačných odvetviach či manažéri. Okrem toho rovná daň na Slovensku má jednu obrovskú výhodu. Nie je ňou len číslo 19 percent, ale najmä jednoduchosť. Čím je daňový systém jednoduchší, tým je menej priestoru na daňové úniky.
Ak sa však výpadok nevykryje, výrazne sa spomalí znižovanie deficitu. Aké by to mohlo mať dosahy?
Slovensku by mohol rýchlo klesnúť rating, čím by vzrástli úroky dlhu. Veľké úrokové náklady deficit ešte zväčšujú. Ak by sa krajine nepodarilo stlačiť ho na udržateľnú úroveň, tak sa veľmi rýchlo dostávame na rýchlik do Portugalska. Idú voľby a politici budú sľubovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť či vyššie vianočné dôchodky. Je to však len kampaň. Ten, kto vyhrá, bude musieť robiť veľmi tvrdé a nepopulárne opatrenia.
Slovensko má predsa dlh vyše 40 percent, čo je hlboko pod priemerom EÚ.
Nie je to vôbec málo. Ešte nižší dlh malo Írsko pred krízou. Malá krajina je malá lodička na rozbúrenom mori, každý výkyv ju ohrozí. Napríklad Maďarsko sa dostalo na pokraj bankrotu s dlhom 75 percent výkonu ekonomiky. Slovensko si nemôže dovoliť ani maďarský dlh, zbankrotovalo by už pri 60 percentách.