Slovensko pocítilo krízu, investori nepožičali

Slovensko v pondelok priamo pocítilo dych dlhovej krízy. Pre strach zo šírenia nákazy investori nechceli požičať na prefinancovanie dlhov a namiesto očakávaných 150 miliónov ponúkli len 13 miliónov eur, čo krajina odmietla.

15.11.2011 12:06
Ekonomika, graf, euro, peniaze, lupa Foto:
Ilustračné foto
debata (6)

Ak by sa neochota prejavila v budúcnosti do drahších úverov, ľudia by na to doplatili. Len na úrokoch z úverov štátu platí tento rok nepriamo každý Slovák 290 eur.

Včerajší neúspech je podľa Daniela Bytčánka, šéfa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, trocha prekvapujúci, keďže o päťročné pôžičky býva medzi investormi veľký záujem. „Myslíme si, že ide o bezprostrednú reakciu na súčasné dianie v Európe a nemá to priamy súvis s vývojom na Slovensku,“ spresnil Bytčánek. „Nevnímame to však dramaticky, uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať v ďalších aukciách v kontexte vývoja na európskom dlhopisovom trhu. Financovanie Slovenska nie je bezprostredne ohrozené,“ dodal.

Podobná situácia podľa Márie Valachyovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, nastala aj pred tromi rokmi. „Dopyt v dnešnej aukcii bol slabý, ale z času na čas sa to stáva. Napríklad v apríli 2009 dosiahol dopyt len desať miliónov eur,“ potvrdila.

Napriek tomu v súčasnosti nejde o dobrý signál. „Vzhľadom na súčasnú situáciu na dlhopisovom trhu eurozóny je správa o údajnom nedostatočnom dopyte ako dôvode pre zrušenie plánovanej aukcie rozhodne varovným signálom,“ spresnil Vladimír Vaňo, analytik Volksbank Slovensko. Podľa Valachyovej je zatiaľ Slovensko považované za dôveryhodného dlžníka. „Dlh v pomere k veľkosti ekonomiky patrí v eurozóne medzi najnižšie, a v tomto roku prebieha pomerne výrazná konsolidácia,“ vysvetlila Valachyová.

V podobnej situácii sa v pondelok ocitli aj Maďari, ktorým zas investori nechceli požičať na šestnásť týždňov pre obavy z možného zníženia ratingu krajiny. Naopak, dlhovou krízou ohorené Taliansko si v pondelok od investorov požičalo tri miliardy eur za priemerný 6,3–percentný úrok, čo je takmer dvojnásobok slovenského úročenia.

Banky podľa Bytčánka naznačovali očakávaný výnos v pondelkovej aukcii približne na úrovni 3,2 percenta ročne v prvom oceňovacom polročnom období. Je to menej, ako naplánovalo na celý tento rok ministerstvo financií. Rezort počítal pri päťročných pôžičkách s priemerným 3,67–percentným úrokom. Celkovo štát v tomto roku len na úrokoch zaplatí 1,3 miliardy eur. Doteraz si z tohtoročných úverov štát na trhoch požičal päť miliárd z celoročných plánovaných 7,6 miliardy.

Nižšie ako očakávané sú zatiaľ aj úroky pri najsledovanejších 10–ročných pôžičkách. Zväčšuje sa však rozdiel medzi úrokmi Slovenska a Nemecka, teda riziková prirážka krajiny. „Investori rizikovými prirážkami hodnotia mieru rizika krajiny,“ vysvetľuje Vaňo.

Otázne však je, za koľko si bude krajina požičiavať v budúcom roku. Rezort financií Ivana Mikloša (SDKÚ) zatiaľ predpokladá, že v čase neistoty a recesie budú investori Slovensku veriť a budú si tak pýtať nižšie úroky. Podľa Bytčánka bude budúci rok závisieť od riešenia dlhovej krízy v Európe a tiež od rozpočtu Slovenska.

„Pre vývoj úročenia slovenských štátnych dlhopisov bude kľúčové, ako sa nová vláda postaví ku konsolidácii verejných financií a k znižovaniu deficitu. Významným dokumentom z pohľadu investorov bude nové programové vyhlásenie vlády,“ spresnil Bytčánek.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba