Koncom minulého roka pritom nemali veľký záujem o slovenský dlh ani zahraniční investori.
„Slovenské banky totiž už teraz držia veľkú časť aktív v dlhopisoch a ich zvyšovanie bude len obmedzené,“ povedal Róbert Prega, analytik Tatra banky.
Pomer držby vládnych cenných papierov k aktívam bankového sektora je na Slovensku na úrovni približne 20 percent, kým priemer v eurozóne je len zhruba 4,2 percenta. Podľa údajov z Európskej centrálnej banky má Slovensko tento pomer najvyšší nielen v krajinách platiacich eurom, ale v celej Európskej únii.
„Takýto vysoký pomer môže v určitej chvíli prekážať aj ratingovým agentúram pri posudzovaní postavenia slovenského bankového sektora,“ dodal Prega. Preto podľa analytikov Tatra banky možno očakávať, že ďalší nárast držby slovenských vládnych dlhopisov zo strany domácich finančných domov bude len pozvoľný.
Zaťažkávacia skúška schopnosti Slovenska získavať peniaze na finančných trhoch príde už v pondelok 23. januára. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity na tento deň naplánovala predaj dvojročných štátnych dlhopisov v celkovom objeme 800 miliónov eur.
Pre minimálny záujem zahraničných investorov v posledných aukciách však štát prešiel na financovanie cez pokladničné poukážky.
„Nevýhody takéhoto financovania sú jasné. Krátka maturita, teda doba, keď si znova budeme musieť na ich splatenie požičať,“ dodal Prega. Splatnosť takýchto cenných papierov je do jedného roka. „Bude teda dôležité, aby sa upokojila situácia na globálnej úrovni, no zároveň je potreba urobiť čo najskôr aj poriadok so slovenskými verejnými financiami,“ uzatvoril Prega.
V tomto roku tak ľudí neminie ďalšie dvíhanie daní a znižovanie štátnych výdavkov spojené s prepúšťaním zamestnancov. „Najmenší dosah na ekonomickú aktivitu majú dane z majetku, preto by bolo zvyšovanie daní z nehnuteľností jedným z najmenej škodlivých opatrení,“ povedal Boris Fojtík, analytik Tatra banky.
Dvíhanie daní pre firmy ekonómovia neodporúčajú pre možnosť odchodu zahraničných firiem. Selektívne zdaňovanie len vysoko ziskových podnikov by zas mohlo odradiť nové spoločnosti od príchodu na Slovensko. „Najviac ohrozený by bol príchod nových investorov, ktorí by vnímali vysokú mieru neistoty v takomto prostredí,“ dodal Fojtík.
V prípade ďalšieho dvíhania DPH na 21 alebo 22 percent analytici nepočítajú, že by ľudia viac nakupovali v zahraničí, čím by sa výrazne znížil príjem štátneho rozpočtu. „Tiež v spojení so stále váhavým dopytom a silnou konkurenciou by dosah dvíhania DPH na zmenu cien nemal byť až taký výrazný,“ povedal Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank Slovensko.