Štátu vypadnú desiatky miliónov eur

Problémom je, že ministerstvo pôvodne očakávalo rast ekonomiky na úrovni 1,7 percenta, kým komerčné banky priemerne len 0,8 percenta. Ak by ministerstvo priznalo, že ekonomika porastie pomalšie podľa odhadov bánk, muselo by už v aktuálnom rozpočte nájsť asi 150 miliónov eur.

Predbežná prognóza Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií, ktorú zverejnili v pondelok, už hovorí o väčšom spomalení, než donedávna štát uvažoval - namiesto pôvodných 1,7 percenta počíta s rastom 1,1 percenta.

Celkovo štát do roku 2013 podľa analytikov potrebuje ušetriť asi miliardu eur, aby sa znížil deficit štátneho rozpočtu z tohtoročného plánu 4,6 percenta hrubého domáceho produktu na tri percentá. S rastom ekonomiky by sa dosahy povolebného úsporného balíčka zmenšovali, optimizmus však medzi odborníkmi neprevláda.

Podľa Slovenskej sporiteľne mala ekonomika rásť tento rok len okolo jedného percenta, pričom ešte v decembri minulého roka odhadovala banka rast o 1,8 percenta.

„Neistota na európskych finančných trhoch a klesajúci sentiment v eurozóne aj na Slovensku, ktorý sa začal prelievať do reálnej ekonomiky, boli hlavnými dôvodmi, prečo sme zrevidovali odhady rastu slovenskej ekonomiky smerom nadol,“ tvrdí analytička sporiteľne Soňa Muzikářová. Podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho je pesimizmus najmä dôsledkom poklesu nemeckého hrubého domáceho produktu, čo má vplyv aj na slovenskú ekonomiku. Podľa neho by prepad aktivity na problémovom juhu Európy mohol v budúcnosti stiahnuť do recesie aj Nemecko.

Slovensko ako proexportne orientovaná ekonomika má najmä v prvých mesiacoch tohto roka slabé vyhliadky. „Zatiaľ však naše automobilky stále avizujú nezmenené ambiciózne plány. Uvidíme, ako dopadne elektrotechnika, kde sa zdá, že dopyt viac pokrivkáva,“ hodnotí analytik UniCredit Bank Vladimír Zlacký. Ako však dodáva, na základe posledného lepšieho vývoja v eurozóne by mohli niektoré inštitúcie odhady rastu upravovať skôr smerom nahor.

Niektorých bankových analytikov nateraz nepresvedčili ani januárové pozitívne správy o raste nemeckého priemyslu či pozitívne odhady investorov. „Ide len o prvé lastovičky pozitívnych správ, ktoré napovedajú opätovný obrat cyklu ekonomiky smerom nahor. V nasledujúcom období bude preto dôležité sledovať, či išlo len o januárový efekt, alebo skutočný obrat cyklu,“ myslí si makroekonóm VÚB banky Andrej Arady. VÚB banka tak mierne znížila pôvodnú decembrovú prognózu na rast slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku na 0,9 percenta.

S najoptimistic­kejšou prognózou prišla ešte v decembri Poštová banka, ktorá predpokladá rast slovenskej ekonomiky až o 1,8 percenta, pričom ani teraz očakávania nemení. „Tak či tak v tomto roku pôjde o také spomalenie ekonomiky, ktoré v nej nezabezpečí tvorbu nových pracovných miest, a teda nezamestnanosť zostane aj naďalej vysoká. Predpokladáme, že evidovaná miera nezamestnanosti bude atakovať hranicu 14 percent,“ hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

Analytici považujú nateraz za rozhodujúce, ako bude Európa prijímať opatrenia schválené na poslednom summite EÚ. „Nateraz najmä vďaka štedrej likvidite Európskej centrálnej banky je situácia pokojná. No štrukturálne problémy eurozóny sa nevyriešili, grécke verejné financie sú stále v katastrofálnom stave, v Španielsku či Portugalsku sa znižovať defi cit darí len pomaly,“ konštatuje Valachy.

K horším ekonomickým vyhliadkam na Slovensku by mohlo prispieť aj stopnutie konsolidačných opatrení vlády. „Najnovšie výsledky ekonomického výskumu totiž skôr naznačujú, že je lepšie fiškálnu konsolidáciu realizovať postupne tak, aby to nemalo príliš negatívny vplyv na ekonomicky rast,“ tvrdí Zlacký.