Šéfka Finančného riaditeľstva Mária Machová si totiž nie je istá, či nový informačný systém bude do 31. marca plne funkčný. Ak sa tak nestane, daniari zvažujú, že namiesto ručného počítania daní začnú štrajkovať. Daňové priznania za minulý rok, ktoré sa podávajú do konca marca, by tak nemal kto skontrolovať.
„Ak nebudú dodržané termíny odstraňovania chýb predložené vedením Finančného riaditeľstva na utorňajšom poslaneckom prieskume, tak odbory vyhlásia štrajkovú pohotovosť,“ hovorí šéfka daňových odborov Oľga Kopecká. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) síce tvrdí, že nový systém bude fungovať už od začiatku marca, Machová funkčnosť nevie garantovať ani ku koncu marca. „Asi nie,“ povedala včera Machová na otázku, či 31. marca pôjde systém v absolútne normálnom, otestovanom a dôveryhodnom režime.
Z nového informačného systému KONS správcovia dane nevedia určiť, kto od začiatku roku patrí pod ich správu. „Nevieme, kto nám podal daňové priznania, a teda ani nemôžeme vyzvať daňové subjekty na splnenie tejto povinnosti,“ hovorí Zuzana Nerušilová, zamestnankyňa daňového úradu v Bratislave.
Za nesplnenie tejto daňovej povinnosti by mali pritom daňové úrady vymáhať pokutu 66,39 eura a po opakovanom neodstránení tohto nedostatku až 1 659 eur.
„Lenže my nevieme, či niekto vôbec podal, alebo nepodal daňové priznanie, a tak nedávame ani pokuty, ani sankcie,“ dodala Nerušilová. Systém tiež neobsahuje možnosť vyzvať daňové subjekty na opravu daňových priznaní.
„Takáto funkcia tam jednoducho nie je,“ vysvetľuje Nerušilová. Zatiaľ je totiž v KONS–e nasadený len jediný modul na vytvorenie platobného poukazu. Ten by za normálneho fungovania mal daniarom urýchľovať ich prácu, lenže pri dani z motorových vozidiel sa nenahrali údaje ako názov daňového subjektu či jeho sídlo, a tak zamestnanci všetko kontrolujú ešte raz.
Neskoré vracanie najviac spomínaných vratiek DPH vyjde pre poslednú zbytočnú chybu v prípade žiadosti firiem o vyplatenie sankčných úrokov na 6 500 eur. „Počet nevybavených žiadostí, ktorým už uplynula lehota splatnosti, je 1 932 v sume 23 519 180 eur,“ povedal podpredseda opozičného Smeru Peter Kažimír. Správnosť tohto čísla v prípade slovenských subjektov potvrdila aj prezidentka Finančného riaditeľstva Machová.
„Správca musí poslednú vratku v systéme spracovať do jednej hodiny, do druhej hodiny musí nadriadený odsúhlasiť a do tretej to musí poslať do štátnej pokladnice,“ vysvetľuje Machová. Štátna pokladnica bola ochotná prijať vratky DPH aj po tretej hodine, a tak daňoví úradníci minulý týždeň v piatok pracovali do deviatej večer, aby všetko stihli načas.
„Lenže v novom systéme niekto zabudol umožniť posielať vratky aj po tretej hodine poobede, a tak všetka robota úradníkov bola úplne zbytočná,“ vysvetľuje Kopecká. Tí tak museli v pondelok ráno všetko nahrávať do systému znovu a navyše jeden deň po termíne vyplatenia vratiek DPH. Podľa zákona o správe daní je ročná úroková sadzba za nevrátenie daňových preplatkov desať percent. V prípade žiadosti zo strany poškodených firiem tak Slovensko za každý jeden deň omeškania zaplatí sankcie vo výške 6 500 eur.
Hlavnou výhodou nového systému mala byť jeho nižšia cena oproti pôvodnej zmluve s IBM podpísanej ešte za vlády Smeru. „Nový systém by štát mal vyjsť na 78 miliónov eur,“ povedal však bývalý minister financií Ján Počiatek (Smer). Podľa opozície je súčasný systém rovnako drahý ako predchádzajúci, len s tým rozdielom, že nefunguje. Túto informáciu nevedel nikto z Finančného riaditeľstva zatiaľ ani vyvrátiť, ani potvrdiť.
K pôvodnému systému sa Mikloš vrátiť nechce. Požiadavky na opravu chýb sú posielané priamo do Microsoftu, partnera IBM, a tak existuje podozrenie že programátori pracujú priamo s ostrými dátami. Tí pritom nenesú žiadnu zodpovednosť za ich prípadnú zmenu či škody spôsobené zmenou dát.