Počiatek zdedil po Figeľovi meškanie na diaľnici do Košíc

Nový minister dopravy Ján Počiatek (Smer) zdedil po svojom predchodcovi Jánovi Figeľovi (KDH) meškajúcu výstavbu diaľnic.

15.04.2012 15:00
Diaľnice Foto:
Ilustračné foto
debata (123)

Figeľ do poslednej chvíle na ministerstve trval na tom, že Bratislavu možno s Košicami po severnej D1 spojiť do roku 2017. Počiatek však potvrdil, že to bude o niekoľko rokov neskôr. Napriek tomu nemieni využiť verejno–súkromné PPP projekty, ktorými chcela výstavbu diaľnic urýchliť prvá Ficova vláda, ale čelila kritike pre vysoké ceny.

Napríklad ružomberskú diaľnicu z Hubovej do Ivachnovej chcel Figeľ začať budovať vlani, ale doteraz nie je vybraný ani staviteľ. Stavebné práce už mali prebiehať aj na 14–kilometrovej martinskej diaľnici medzi Turanmi a Hubovou. Jeden a pol roka sa však štát nevie dohodnúť s ochrancami prírody na vhodnom riešení štvorprúdovky, a tak práce stoja.

„Momentálne sme v procese aktualizácie plánu výstavby diaľnic. Podľa tohto predbežného auditu je však reálny termín celkového dokončenia severnej diaľnice až po roku 2017,“ naznačil Počiatek.

Exminister Figeľ tvrdí, že rezort dopravy má pripravené všetky podmienky na to, aby pokračoval v rozbehnutých súťažiach či v príprave zostávajúcich.

„Plán výstavby diaľnic bol pripravovaný v spolupráci so zainteresovanými organizáciami a odbornou verejnosťou. Výsledkom bol ambiciózny, ale reálny projekt. Tak ho hodnotili po zverejnení aj nezávislí analytici,“ obhajuje sa Figeľ.

Že diaľnica D1 bude kompletná až okolo roku 2018 či 2019, naznačil nedávno aj bývalý poradca premiérky pre dopravu Ondrej Matej (SDKÚ).

„Do roku 2017 sa dá hovoriť o spojení s Prešovom, ale nie s Košicami. Keď sa bavíme o spojení hlavného mesta s Košicami, je potrebný obchvat Prešova, a ten nebude hotový skôr ako v roku 2018,“ argumentuje Matej.

Už teraz je zrejmé, že sa omešká otvorenie diaľnice pri Ružomberku a takisto sa ešte nezačal stavať druhý profi l levočskej diaľnice. Po vyše deväťkilometrovom diaľničnom úseku mali vodiči jazdiť od roku 2014, ak by sa výstavba začala minulý rok. V roku 2014 sa dobuduje cesta medzi Fričovcami a Sviniou a tiež medzi Dubnou Skalou a Turanmi. O tri roky neskôr pôjde popod Strečno osemkilometrový tunel Višňové, ak sa naň nájdu peniaze.

Dostavbu zvyšných úsekov D1 by mohlo zrýchliť financovanie cez verejno–súkromný PPP projekt, najmä medzi Turanmi a Hubovou. Počiatek sa k nim však vrátiť nechce a vie si predstaviť, že celú severnú diaľnicu postaví z peňazí zo štátneho rozpočtu a z eurofondov.

Časť financií by ešte mohli poskytnúť dôchodkové správcovské spoločnosti. Sú pripravené uvoľniť z úspor v druhom pilieri jednu miliardu eur.

„Musí to byť však riešenie výhodné aj pre Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá má na starosti výstavbu diaľnic, a aj pre správcovské spoločnosti. Stále platí, že diaľničná spoločnosť si musí požičať čo najlacnejšie,“ vysvetlil Počiatek.

S PPP projektom tak zatiaľ minister dopravy otvorene ráta len v prípade obchvatu hlavného mesta, diaľnice D4. Pred pár rokmi to však bol samotný Smer, ktorý chcel financovať výstavbu diaľnic cez PPP. Z Ficovou vládou naplánovaných troch PPP balíkov, kde bolo 150 kilometrov diaľnic, ponechal Figeľ len jeden, a to 46 kilometrov rýchlostnej cesty R1 z Nitry do Tekovských Nemiec. Za tento projekt zaplatí štát na ročných splátkach po dobu tridsiatich rokov takmer štyri miliardy eur.

Cestu, ktorá diaľnicou spojila hlavné mesto s Banskou Bystricou, slávnostne otváral aj terajší podpredseda vlády pre veľké investičné projekty Ľubomír Vážny (Smer), ktorému sa cena za R1 nezdá vysoká. „Určite to nie je predražené. Ak porovnáme porovnateľné PPP projekty v Európe, je táto cena nižšia ako priemer,“ povedal Vážny.

Analytici ministerstva dopravy však pred časom poukázali na zistenie, že údržba diaľnice postavenej cez PPP by stála deväť percent a stavebné náklady by predstavovali 24 percent z ceny PPP projektov. No až 61 percent splátky by išlo na dividendy pre akcionárov a na úroky v bankách.

© Autorské práva vyhradené

123 debata chyba