Vývoj po parlamentných voľbách v Grécku signalizuje, že krajina môže byť na ceste z eurozóny. Vzhľadom na to, že politické zoskupenie nebolo schopné dohodnúť sa po voľbách na zostavení vlády, budú sa v júni konať voľby znova. V nich by pritom podľa pozorovateľov mohli uspieť strany, ktoré budú chcieť krajinu z eurozóny vyviesť.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
„Tlak na Španielsko, Portugalsko, dokonca aj na Taliansko a možno aj na Írsko by bol obrovský,“ povedal riaditeľ Ústavu pre medzinárodné financie Charles Dallara k dopadom odchodu Grécka z eurozóny. „Nechcem ani počítať náklady, ktoré by Európa mala, keby sa snažila o stabilizáciu v prípade, že Grécko odíde. Boli by ale značné,“ dodal. Rozsahom by vraj škody bolo možné označiť za niečo medzi katastrofou a Armagedonom.
DISKUTUJTE: Myslíte si, že Grécko zostane v eurozóne?" NAPÍŠTE NÁM SVOJ NÁZOR ":[http://tema.pravda.sk/…one-799.aspx]
Podľa Dallara neexistuje žiadny plán organizovaného odchodu Grécka z eurozóny. Namiesto toho by sa vraj mal aktualizovať súčasný záchranný plán, ktorý je potrebné upraviť tak, aby odrážal „novú realitu“. Do úvahy napríklad pripadá posun termínu pre splnenie fiškálnych cieľov o rok až 18 mesiacov. To by Európu stálo ďalších šesť až desať miliárd eur.
Tempo odlivu vkladov z gréckych bánk sa zrýchľuje, upozornil Dallara. Situáciu podľa neho môže upokojiť nová grécka vláda, ak presvedčí, že je v jej záujme udržať Grécko v eurozóne. IIF, ktorému Dallara šéfuje, nedávno dohodol za medzinárodné banky masívnu reštrukturalizáciu gréckeho dlhu, vďaka čomu sa Grécko zatiaľ vyhlo štátnemu bankrotu.
„Tempo odlivu vkladov z Grécka sa zrýchlilo, ja si ale myslím, že sa to dá stabilizovať, až bude zostavená nová vláda, ak ale potvrdí záujem zostať v eurozóne,“ povedal Dallara. Grécki sporitelia len v pondelok z účtov vybrali najmenej 700 miliónov eur.
Dallara odporúča znížiť tempo rozpočtových reforiem aj inde, hlavne v Španielsku a Portugalsku. Európa by sa podľa neho mala menej venovať krátkodobým škrtom a viac sa zamerať na ťažké reformy pracovného trhu. Medzi riešenia môže patriť aj to, že európske záchranné fondy by priamo investovali do slabých finančných inštitúcií, najmä v Španielsku.
Európski politici väčšinou uisťujú, že odchod Grécka z eurozóny si nikto nepraje a podľa prieskumov verejnej mienky chcú naďalej platiť eurom aj samotní Gréci. Zároveň ale v krajine rastie odpor voči drastickým úsporným opatreniam, ktoré od Grécka žiadajú jeho medzinárodní veritelia. To je najmä Medzinárodný menový fond a ostatné krajiny eurozóny.
Želanie, aby Grécko zostalo v eurozóne, v stredu deklaroval aj prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi. Upozornil, že zmluvy o EÚ nepočítajú s variantom, že by z eurozóny niektorá členská krajina odišla.
„Chcem oznámiť, že jednoznačnou prioritou Rady guvernérov ECB je, aby Grécko zostalo v eurozóne,“ povedal Draghi. O osude Grécka ale vraj nemôže rozhodnúť ECB. Politici však možnosť odchodu Grécka z eurozóny pripúšťajú stále častejšie. Grécko je v recesii piaty rok, nedostane sa z nej ani v roku 2012.
Dallara povedal, že odchod Grécka z eurozóny možný je, podľa neho to ale nie je nutné. „Ani by som to neoznačil za pravdepodobné, pretože náklady pre Grécko, Európu i globálnu ekonomiku by v každom jednotlivom prípade boli ohromné,“ povedal. Európa by musela prijať opatrenia na podporu svojich bánk.
Šéf IIF tiež vyhlásil, že rozhodnutie Grécka zaplatiť držiteľom dlhopisov, ktorí pôvodne odmietli pristúpiť na reštrukturalizáciu dlhu, vzbudzuje obavy. Platba by sa podľa neho ťažko uskutočnila, nebyť „výnimočnej konštelácie politickej neistoty“.
Grécko sa v utorok na poslednú chvíľu rozhodlo, že uhradí splatné dlhopisy v objeme 435 miliónov eur tým držiteľom, ktorí s výmenou pôvodne nesúhlasili. Tým Atény zrejme nahnevajú veriteľov, ktorí na výmenu dlhopisov po sérii zložitých vyjednávaní pristúpili, a odpísali tak veľkú časť svojej pôvodnej investície.