Napriek tomu si ekonomika Slovenska udržiava solídne tempo ešte z minulého roka, kedy za celý rok stúpla o 3,3 %. V medzikvartálnom porovnaní oproti poslednému štvrťroku minulého roka po sezónnom očistení hrubý domáci produkt reálne stúpol o 0,7 %.
V bežných cenách hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku tohto roka stúpol o 4,4 %. Vo finančnom vyjadrení objem hrubého domáceho produktu v prvom kvartáli dosiahol 16,556 mld. eur. V porovnaní s prvým kvartálom minulého roka sa však dynamika hospodárstva zmiernila o 0,4 percentuálneho bodu. Podľa štatistikov za to môže predovšetkým výrazné spomalenie zahraničného dopytu.
Vývoz výrobkov a služieb sa totiž medziročne zvýšil iba o 2,6 %, čo bolo o vyše 14 percentuálnych bodov menej ako v prvom štvrťroku minulého roku. Súčasne klesol dovoz výrobkov a služieb o 1,3 %. Čistý export bol tak napriek tomu naďalej hlavným zdrojom rastu hrubého domáceho produktu.
Zníženie domáceho dopytu o 0,7 % bolo podľa Štatistického úradu SR v rozhodujúcej miere spôsobené poklesom tvorby hrubého kapitálu o 4 %, z toho tvorby hrubého fixného kapitálu o 3,9 %. Konečná spotreba domácností sa znížila o 0,1 %. Minuloročnú úroveň prevýšila konečná spotreba verejnej správy o 0,4 % a spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,5 %.
Z produkčného hľadiska súvisel vývoj hrubého domáceho produktu v prvom štvrťroku s medziročným rastom pridanej hodnoty v oblasti nehnuteľností o 17,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 15,1 %, vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 8,1 %, priemysle a v odborných, vedeckých a technických činnostiach a administratívnych službách zhodne o 6,8 %. V porovnaní s prvým štvrťrokom vlaňajška klesla pridaná hodnota vytvorená v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove o 16,8 %, stavebníctve o 15,1 %, vo finančných a poisťovacích činnostiach o 4,5 %, v obchode, doprave a skladovaní a ubytovacích a stravovacích službách o 1,6 % a v umení, zábave a rekreácii a ostatných činnostiach o 0,6 %. Tvorbu hrubého domáceho produktu negatívne ovplyvnil pokles čistých daní z produktov o 2,4 %.
Na celkovom objeme pridanej hodnoty 15,111 mld. eur mal dominantný, 35,9-percentný podiel priemysel, pričom podiel samotnej priemyselnej výroby dosiahol 28,7 %. Významný bol aj podiel obchodu, dopravy a skladovania a ubytovacích a stravovacích služieb na úrovni 18,5 %, verejnej správy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci 12,9 %. V porovnaní s prvým kvartálom minulého roka najviac vzrástol podiel vo verejnej správe, vzdelávaní a zdravotníctve a sociálnej pomoci o 0,7 percentuálneho bodu a najväčší pokles bol v stavebníctve, o 1,2 percentuálneho bodu.
Z vytvoreného hrubého domáceho produktu dôchodkovou metódou podľa štatistikov tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky 9,095 mld. eur pri medziročnom raste o 6,6 %. Odmeny zamestnancov v hodnote 6,173 mld. eur vzrástli o 3 %. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu klesol o 0,9 % na 1,719 mld. eur. Hodnota subvencií bola vyššia o 5,6 % a dosiahla 429,8 mil. eur.
Čísla o hospodárskom raste za prvý štvrťrok boli už po zverejnení rýchleho odhadu prekvapením aj pre bankových analytikov. Tí totiž ešte v marci odhadovali, že ekonomika v prvom kvartáli porastie iba o 1,5 %. Po sérii pozitívnych dát svoje prognózy zvýšili na 1,8 %, reálny výsledok bol však výrazne vyšší. Čísla za prvý štvrťrok tak banky zároveň donútili zvýšiť svoje odhady rastu na celý tento rok na bezmála 2 %.
Podobné vyhliadky slovenskej ekonomike v tomto roku prognózuje aj Európska komisia, ktorá v máji navýšila svoj odhad na 1,8 %. Znamenalo by to, že slovenské hospodárstvo by v tomto roku rástlo najrýchlejšie spomedzi krajín eurozóny. Rezort financií aktuálne očakáva hospodársky rast v tomto roku na úrovni 2,3 % a centrálna banka 2,1 %.