Z penzií sú v hre o rok diaľnice za 300 miliónov

Miliarda eur z nasporených peňazí v druhom dôchodkovom pilieri, ktorá mala smerovať na výstavbu diaľnic, čo tesne po voľbách vyhlásil aj premiér Róbert Fico (Smer), zostáva nateraz v rukách dôchodkových správcovských spoločností. Ministerstvo dopravy nad využitím peňazí váha. Len na budúci rok by z dôchodkových úspor mohlo ísť na diaľnice 300 miliónov eur.

06.06.2012 20:00 , aktualizované: 07.06.2012 08:00
cesta, diaľnica, výstavba Foto:
Ilustračné foto
debata (38)

Ide o 80 percent štátnych dlhopisov nakúpených správcami súkromných penzií, ktorých platnosť sa končí a mohli by sa tak nahradiť diaľničnými dlhopismi. Spomínaná suma by stačila napríklad na výstavbu diaľnice D3 zo Žiliny do Kysuckého Nového Mesta alebo na desaťkilometrovú rýchlocestu R2 zo Pstruše do Kriváňa, alebo na celú 25-kilometrovú cestu R7 z Bratislavy do Dunajskej Stredy.

„V prvom rade sa musia vytvoriť podmienky na to, aby sa dalo investovať do dlhodobých projektov. My sme nikdy netvrdili, že miliardu na diaľnice vieme poskytnúť. Súčasné päťročné alebo dokonca deväťmesačné porovnávanie je brzdou tejto formy investovania,“ vraví predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Allianz Jozef Paška. Dodáva, že dôležité je aj to, kto za vydané dlhopisy bude ručiť. DSS chcú preniesť investičné riziko na štát. Krajine by následne vedeli peniaze požičať za štvorpercentný úrok. „Potom sa môžeme o vydaní diaľničných dlhopisov baviť,“ doplnil Paška.

Minister dopravy Ján Počiatek (Smer) zatiaľ s istotou nepovedal, či na podmienky správcovských spoločností pristúpi. Podľa neho to vôbec nie je jednoduché. „Ak by bola emitentom Národná diaľničná spoločnosť, ponúka sa otázka, aký rating majú diaľničiari a ako finančne na tom historicky sú. Nepripadá to do úvahy,“ povedal Počiatek, ktorý ako najprijateľnejšiu formu financovania výstavby diaľnic vidí eurofondy.

Čerpanie bruselských peňazí určených na diaľnice je však iba 30 percent, čo je pri fakte, že budúci rok sa končí programové obdobie, veľmi nízke číslo. „Musíme sa extrémne snažiť, aby sa nám podarilo minúť prostriedky z programového obdobia rokov 2007 až 2013,“ dodal Počiatek.

Po vyčerpaní eurofondov chce šéf rezortu dopravy siahnuť po verejno-súkromných PPP projektoch, ktoré odštartovala prvá Ficova vláda. Podľa bývalého ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) boli z dlhodobého hľadiska predražené, aj keď krátkodobo nezaťažujú štátny dlh. Z pôvodných troch balíkov PPP v celkovej dĺžke 150 kilometrov ponechal Figeľ len jeden, a to rýchlostnú cestu R1 z Nitry do Banskej Bystrice. Prvý balík, 75-kilometrovú diaľnicu z Martina do Prešova, rozdelil na sedem úsekov, ktorých výstavba sa súťaží jednotlivo. Ak by sa však vo všetkých PPP pokračovalo, štát by za diaľnice platil súkromníkovi 600 až 700 miliónov eur ročne.

Tento rok sa mal základný kameň poklepať na 900-miliónovom tuneli Višňové, ktorý bol pôvodne v treťom balíku PPP projektov. Jeho financovanie je však otázne. Tohtoročnú výstavbu mal pokryť štátny rozpočet, ale peniaze v ňom na tento účel nie sú. Hrozí, že financovanie bude musieť počkať do roku 2014, keď začnú plynúť nové eurofondy.

Dvojročnú finančnú medzeru by mohla vyplniť Európska investičná banka, s ktorou rezort dopravy pred časom rokoval, a ktorá má Slovensku poskytnúť úver na výstavbu diaľnic. „Rokovania o preklenovacom úvere na tunel Višňové ešte neboli uzavreté. Prvotné signály sú však jasné, a to, že by sa radi podieľali na tomto projekte, čo je však logické,“ uviedol Počiatek.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba