Hrozba návratu Grécka k drachme, ale aj akútne problémy španielskych bánk prinútili európskych lídrov hľadať dlhodobé riešenia. Bez hlbšej integrácie sa totiž nepodarí postaviť na nohy spoločnú menu a s pádom eura by mohla zaniknúť aj celá únia.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Politikov tak čaká tvrdé vyjednávanie, či vytvoria len bankovú úniu, alebo dovolia Bruselu zasahovať do daní, tvorby rozpočtov a či vytvoria aj politickú úniu, akýsi európsky superštát.
O hlbšej integrácii na najbližších päť až desať rokov budú lídri EÚ hovoriť na summite koncom júna. Politici pred stretnutím pochopili, že sprísnené rozpočtové pravidlá nestačia. Španielske banky nemajú ako získať potrebných až 300 miliárd eur a krajina je ďalším kandidátom na pomoc z eurovalu. Európska komisia aj preto včera predstavila návrh bankovej únie, ktorá by od roku 2014 zahŕňala spoločný regulačný úrad a garanciu vkladov. Euroval, kde má Slovensko podiel jedno percento, by mohol zachraňovať aj banky.
Silnejšiu úniu podporuje aj Slovensko. Jej tvorba však bude zdĺhavá, keďže každá krajina bude mať k čiastkovým krokom pripomienky. „Vzhľadom na silnú previazanosť bánk v únii sú európske riešenia potrebné,“ povedala k návrhu bankovej únie Renáta Goldírová z tlačového oddelenia rezortu zahraničia.
„Slovensko však konzistentne presadzuje, aby v kontexte nadnárodnej regulácie finančného sektora boli zachované dostatočne silné kompetencie na národnej úrovni, aby sa zabránilo prípadnému odčerpávaniu prostriedkov z dcérskych bánk do ich matiek,“ upozornila Goldirová.
Silnejšia únia má výhody aj možné riziká. „Ak sa vytvorí systém spoločného garantovania dlhu, transferov pomáhajúcich riešiť štrukturálne nerovnováhy v európskej ekonomike a súčasne posilňovanie politickej integrácie smerom k vyššej transparentnosti a demokratickosti, potom je aj v záujme Slovenska byť súčasťou takéhoto procesu,“ myslí si Radovan Geist, analytik portálu Euractiv. sk. Podľa analytika X–Trade Brokers Kamila Borosa naopak nová úroveň prerozdeľovania zväčší priestor pre korupciu a neefektívne využívanie zdrojov. „Problémy eurozóny z môjho pohľadu neskončia, kým sa ekonomika nevyčistí od zlých investícií buď bankrotmi, alebo sa nezbaví veľkej časti dlhu infláciou,“ dodáva Boros.
O možnosti spoločne zaručiť prostriedky v európskych bankách sa hovorilo už v roku 2008, keď sa finančná kríza preniesla z USA do Európy. „Vtedy bol nápad na vytvorenie spoločného fondu odmietnutý a eurozóna prijala rozhodnutie, že každá krajina bude zachraňovať banky individuálne. Ukázalo sa to ako omyl,“ spomenul Geist.
Vytvorenie bankovej únie je podľa jeho slov potrebným krokom. „Dnes je najväčším problémom menovej únie, a potenciálnym zdrojom omnoho vážnejšej krízy, finančný sektor. Či však dokáže tento eurozónu stabilizovať, bude závisieť od toho, ako rýchlo sa budú schopní lídri Európskej únie dohodnúť, a od objemu fondu,“ konštatuje Geist.
Otvorenou témou je aj zavedenie spoločných dlhopisov. Hlavným pozitívom eurobondov je zníženie ceny, za ktorú si krajiny eurozóny požičiavajú na finančných trhoch. Pomôcť to má najmä krajinám, ktoré sa nachádzajú na hranici, za ktorou už nie sú schopné refinancovať svoj dlh. „Takáto preklenovacia pomoc prostredníctvom emisie dlhopisov je núdzovým riešením, ktoré možno prirovnať k európskej verzii Medzinárodného menového fondu,“ hovorí analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Analytici tvrdia, že by eurobondy mohli byť zavedené v prípade vytvorenia fiškálnej únie nielen s kontrolou, ale aj s tvorbou časti rozpočtu z Bruselu. O potrebe fiškálnej únie sa v Bruseli hovorí už dlhšie. Eurozónu by však mohla rozštiepiť na silnejšie a slabšie krajiny.
„V prípade bohatých štátov, ktoré majú hospodárske výsledky nad priemerom Európskej únie, by išlo o riziká možného poklesu ekonomickej úrovne. Avšak v prípade krajín s hospodárskou úrovňou pod priemerom únie by malo dôjsť k zmenám smerujúcim k rastu a celkovému zefektívneniu ich fungovania,“ povedal Karol Piovarcsy, riaditeľ pobočky Saxo Bank pre strednú a východnú Európu.
Momentálne najslabší článok eurozóny Grécko ďalšie európske opatrenia odmieta s tým, že Brusel z nich za uplynulé dva roky urobil doslova pokusného králika. V čase potrebnej reštrukturalizácie štátnych dlhov a okamžitého rozvoja je podľa viacerých gréckych politikov potrebné zaviesť nový plán na ozdravenie a obnovenie gréckeho hospodárstva, nie však cestou väčšej kontroly Bruselu nad rozpočtami krajín.
„Je viac ako zrejmé, že doterajšia pomoc Grécku bola neúspešná. Európski lídri nám musia nechať priestor aj na dýchanie, a nie ešte vytvárať prísnejšiu fiškálnu úniu,“ povedal pre Pravdu grécky ekonóm Spiros Glantzis.
„Grécko je v podstate veľmi bohatá krajina, najmä čo sa prírodných zdrojov týka, len to nevieme zatiaľ dobre využiť. Tam vidím priestor na rozvoj. Brusel nám však musí dať čas na zotavenie, pretože Európa bez Grécka je ako dieťa bez rodného listu,“ uzatvára Glantzis. Naštartovanie ekonomického rastu a zvýšenie konkurencieschopnosti však podľa Bruselu musí prísť až vtedy, keď si zadlžené štáty splnia povinnosť znížiť defi cit verejných financií.
Samotná fiškálna únia má priniesť aj určitú harmonizáciu daní v rámci celej Európskej únie. Dnes totiž niektoré krajiny idú cestou znižovania daní a iné, vrátane Slovenska, chcú dlhovú krízu riešiť progresivitou a vyšším zdanením. „Znamenalo by to, že samotná tvorba nášho štátneho rozpočtu by bola pod kontrolou, a teda pod vplyvom Bruselu. Naši politici by stratili určitú časť hospodárskej suverenity. Takisto si môžeme položiť otázku, do akej miery môžeme touto integráciou zefektívniť našu vlastnú hospodársku politiku. Pre Slovensko v tom ale nevidíme veľké riziká, keďže už aj dnes je naša ekonomika bytostne závislá na európskom hospodárstve,“ konštatuje Piovarcsy.
Ako bude eurozóna bojovať s krízou?
- inštitúcie Európskej únie by mali do konca roka predstaviť plán hlbšej ekonomickej integrácie počas najbližších 5 až 10 rokov
- hlavné body plánu by mali dohodnúť lídri EÚ na summite v Bruseli 28. a 29. júna
- rokovaniu budú predchádzať voľby v Grécku 17. júna, ktoré ovplyvnia ďalší vývoj dlhovej krízy
- očakáva sa tiež rozhodnutie, či sa bude hlbšia integrácia týkať iba eurozóny, alebo sa pripoja aj ostatné krajiny EÚ
- plán by mal obsahovať 4 kľúčové oblasti, v ktorých sa diskutuje o viacerých možných riešeniach: Štrukturálne reformy
- dlhodobé opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti, naštartovanie ekonomického rastu a zníženie nezamestnanosti
- reformy sociálnych systémov a posilnenie vnútorného trhu Banková únia
- spoločný dohľad nad najväčšími bankami
- spoločné ručenie za vklady v európskych bankách
- možnosť pomáhať bankám priamo z trvalého eurovalu
- prísny postup pri riešení problémov bánk s veľkými právomocami regulátora a väčším podielom akcionárov a veriteľov na stratách
Fiškálna únia
- prísna kontrola národných rozpočtov v Bruseli alebo ich čiastočná tvorba
- presunutie niektorých právomocí či daní priamo na Brusel
- vydávanie spoločných dlhopisov – eurobondov
Politická únia
- môže viesť k rozštiepeniu EÚ na silné jadro – eurozónu v dnešnej alebo zúženej podobe – a ostatné členské krajiny
- potrebné môžu byť zmeny v základných zmluvách EÚ