Vinári nechcú daň. Ani štátom vrátenú

Až o 30 percent alebo o jedno euro by mohol zdražieť liter vína, keby sa zvýšila súčasná nulová spotrebná daň na 33 centov. Upozorňujú na to vinohradníci a vinári, ktorí predpokladajú, že vláda by chcela takto do štátneho rozpočtu vybrať zhruba 20 miliónov eur. Výrobcovia sa obávajú, že by to bol začiatok konca výroby vína na Slovensku.

12.06.2012 20:00 , aktualizované: 13.06.2012 08:00
víno, fľaša, pohár Foto:
Ilustračné foto
debata (12)

Ministerstvo financií nepoprelo, že zavedenie daní zvažuje. Obmedzilo sa však iba na stručné vyhlásenie, že „spotrebné dane z alkoholických nápojov sú predmetom rokovania Rady pre rozvoj a solidaritu. Preto je teraz predčasné sa k tomu vyjadrovať.“ To, že sa spotrebná daň môže zvýšiť, naznačil aj minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.

Jahnátek síce odmietol špekulovať o percentách zvýšenia spotrebnej dane, ale usiloval sa vinárov uspokojiť tým, že „to, čo zaplatia na daniach, dostanú naspäť do odvetvia v podobe tzv. štátnej pomoci“. Tú by rezort nasmeroval do revitalizácie tisícov hektárov zdevastovaných vinohradov. Jahnátek sa neobáva, že by predaj vína klesol a na Slovensku sa prestalo piť. „Neprestane sa, aj pivo sa dvíhalo x-krát, aj tvrdý alkohol sa dvíhal, a ľudia pijú,“ odkázal vinárom minister.

Lenže podľa vinárov zvýšenie spotrebnej dane k ničomu dobému nepovedie. Predseda Zväzu vinohradníkov Igor Mancel tvrdí, že do štátnej kasy neprinesie žiadne peniaze. Náklady na správu, kontrolu a výber dane budú podľa Mancela vyššie ako príjmy. Na rozdiel od liehovarníctva a pivovarníctva bude treba totiž prekontrolovať niekoľko stoviek producentov vína.

Vinári upozorňujú, že daň bude mať rozdielny dosah na slovenských producentov vína a na dovozcov. „Slovenskí vinári budú musieť kalibrovať nádoby, platiť vysoké poplatky metrológii a prevádzkovať daňové sklady, kým importéri dovážajúci priamo do daňových skladov obchodníkov tieto náklady neponesú,“ povedal prezident Zväzu výrobcov hrozna a vína Ľubomír Vítek.

Názor, že štát dokáže kompenzovať náklady domácich výrobcov tým, že im časť výnosov zo spotrebnej dane poskytne späť formou podpory, je podľa Igora Mancela málo reálna. Najmä preto, že „vinohradníctvo a víno je v rámci Európskej únie najregulovanejší sektor. Možnosť štátu prispievať nad rámec schválených platobných schém je preto zanedbateľná. Veľké vinárske štáty ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko majú záujem na potlačení konkurencie, nie na jej posilňovaní“, podotkol Mancel.

Vinári sa obávajú, že výsledkom zvýšenej spotrebnej dane by bola strata stoviek pracovných miest a rozkvet čierneho trhu. „Vrátime sa do roku 2000, keď sa z litra vína platila spotrebná daň päť korún a čierny trh predstavoval asi 30 percent zo všetkého predaného vína,“ upozorňuje riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslava Kaňuchová-Pátková.

Keby víno na Slovensku zdraželo, povedie to k vínnej turistike do susedných vinárskych štátov – Česka, Maďarska a Rakúska. „Ani jedna z týchto krajín nemá spotrebnú daň na víno a každá bude ťažiť z toho, že predáva víno lacnejšie ako Slovensko,“ upozorňuje generálny riaditeľ Vinárskych závodov v Topoľčiankach Milan Waldner.

Kuriózna situácia nastane pri burčiaku. Ako zdaňovať tento nápoj s meniacim sa obsahom alkoholu? A ako sa bude zdaňovať predaj populárneho sudového vína? Vari bude „opáskovaný“ každý sud? Takto sa pýtajú vinári a dodávajú, že v každej vinohradníckej krajine napokon práve tieto praktické dôvody viedli k tomu, že spotrebnú daň na víno nezaviedli.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba