Najväčšie otázniky sú podľa informácií Pravdy v tom, či sa zavedie od januára daň z luxusných nehnuteľností, ako sa zvýšia stropy pre platenie odvodov zamestnancov a ako dlho si bude môcť manžel znižovať základ dane o odpočítateľnú položku na manželku.
V prípade posledného opatrenia sa zvažuje, že odpočítateľná položka na manželku, ktorá je teraz vo výške 303 eur mesačne, bude uplatňovaná len do troch rokov veku zdravého dieťaťa a do šiestich rokov veku postihnutého dieťaťa. Obmedzenie by mohlo priniesť až 60 miliónov eur. Okolo opatrenia je však veľká diskusia. Smer v sociálnej oblasti už prednedávnom odmietol návrh opozície na krátenie dávok. Dôvodom bolo, že aby opatrenie bolo ziskové, muselo by postihovať aj ľudí s bežnými príjmami.
Podobne aj pri dani z luxusných nehnuteľností sa uvažuje, či sa dá nájsť model, aby na opatrení napriek nákladom získala štátna kasa a zároveň naň nedoplatili ľudia s nižšími príjmami. Pre každý okres sa zvažuje iná sadzba dane. Zaviesť sa má tiež nezdaniteľná časť, ktorá by mala byť viazaná samostatne na rozlohu bytov a domov.
„Vláda bude prísne sledovať sociálny aspekt tohto opatrenia,“ píše sa v dokumente ministerstva financií, ktoré konsolidačné opatrenia zosumarizovalo. Vláda o nich už informovala opozíciu a na konci týždňa by celý balíček mala doladiť so sociálnymi partnermi.
Zatiaľ tiež nie je isté, ako sa zdania lepšie zarábajúci. Uvažuje sa, že 25–percentná daň z príjmov fyzických osôb bude od hranice príjmu mierne nad tritisíc eur a vymeriavacie základy na odvodové stropy sa zjednotia na 4–násobok až 5–násobok priemernej mzdy, čo odmietajú zamestnávatelia, keďže príjem ľudí by mierne klesol už od hranice asi 1 150 eur a odvody zamestnávateľa by vzrástli.
Pri konsolidačných opatreniach má vláda k dispozícii návrhy v rozsahu asi o 300 miliónov eur vyššom, ako je potrebné na pokles deficitu a základné priority kabinetu. V hre sú tak do konca týždňa ešte možné ústupky.
Z nových opatrení sa javí ako priechodné zdanenie výsluhových dôchodkov, vyššie dane na hazard a skoršie zdanenie cigariet, ktoré by už v októbri mohli zdražieť o 3 až 7 centov na škatuľku.
Vyššie odvody pre živnostníkov by mali priniesť okolo 50 až 90 miliónov eur. Pre živnostníkov vláda pripravila štyri zásadné zmeny. Minimálne sociálne aj zdravotné odvody sa od budúceho roka zvýšia o 25 eur mesačne z tohtoročných 160,3 eura na budúcoročných 185,3 eura. Vymeriavací základ na platenie odvodov sa už nebude krátiť o zaplatené odvody. Úroveň zaplatených odvodov zvýši aj skutočnosť, že vymeriavací základ na odvody sa nebude krátiť koefi cientmi 2 a 2,14, ale koefi cientmi, ktoré postupne poklesnú na 1,9 v roku 2013, 1,6 v roku 2014 a 1,486 v roku 2015. Poslednou novinkou je limit pre 40–percentné paušálne výdavky na úrovni 420 eur mesačne.
Štát by zmenami mal vyriešiť problém s nízkymi penziami živnostníkov. Zároveň sa zmenšia daňové a odvodové výhody živnostníkov oproti zamestnancom. Sociálna a zdravotné poisťovne získajú viac príjmov aj po tom, čo sa pre viacerých dohodárov zavedú odvody. Obchádzať odvody sa po novom nebudú dať ani cez malý plat a vyplácanie jednorazových veľkých odmien, ktoré podliehali odvodovým stropom na sociálne poistenie. Vláda to vyrieši zavedením ročného zúčtovania na sociálne poistenie, čo má štátnu kasu naplniť o ďalších takmer 30 miliónov eur.
Napriek protestom opozície by mali poklesnúť aj odvody do druhého dôchodkového piliera z deviatich na štyri percentá, čo by štátu prinieslo 500 miliónov eur. Vláda však bude musieť riešiť, ako výpadok z budúcich penzií o niekoľko rokov nahradí. Pri zdanení bánk a regulovaných podnikov ministerstvo financií mierne znížilo pôvodné odhady prínosov. Pri dani z príjmov právnických osôb platí nárast sadzby z 19 na 23 percent, čo má priniesť 360 miliónov eur.
Opatrenia, ktoré sú z dvoch tretín na strane príjmov a z jednej tretiny sú výsledkom krátenia výdavkov štátu, kritizuje opozícia. „Slovensko potrebuje reálne ozdravné opatrenia, ktoré však Robert Fico na rokovaní v podstate neprijal. Vláda Smeru ponúka v podstate istotu zvyšovania daní, istotu zvyšovania odvodov a istotu zvyšovania nezamestnanosti,“ tvrdí predseda KDH Ján Figeľ.
Úrad vlády namieta, že návrhy KDH napríklad o krátení daňových únikov už v roku 2013 sú imaginárne. „Vláda postupuje v súlade s predvolebnými sľubmi a programovým vyhlásením vlády, teda v zmysle väčšej solidarity bohatých a silných. Zároveň ale pripravuje aj výrazné úspory vo verejných výdavkoch, akými sú projekt zoštíhlenia verejnej správy, či zastavenie všetkých verejných obstarávaní, ktoré sa priamo netýkajú základného fungovania ministerstiev,“ konštatoval v reakcii Úrad vlády.