Viac na daniach a odvodoch zaplatí 12 percent zamestnancov

Premiér Robert Fico počas týždňa po rokovaní Rady solidarity a rozvoja definitívne potvrdil, že ľudia, ktorí zarábajú nad 3 246 eur budú platiť štátu namiesto 19–percentnej dane 25–percentnú. Zároveň sa vymeriavacie základy na odvodové stropy zjednotia na 5–násobok priemernej mzdy, čo spôsobí, že príjem ľudí by mierne klesol už od hranice asi 1 200 eur.

Kým pri hranici príjmu 1 200 eur sú dosahy opatrenia na úrovni 50 centov mesačne, manažér s príjmom 4 000 eur príde o 170 eur a o vyše 200 eur zároveň na odvodoch viac zaplatí zamestnávateľ. „Trváme na tom, aby do tejto kategórie boli zaradení aj ústavní činitelia, aj za podmienky, že nebudú spĺňať túto hranicu,“ povedal Fico. Vyššia daň sa nebude dotýkať sudcov a prokurátorov. Zdanení budú po novom len vtedy, ak zarábajú viac ako 3 246 eur. Táto hranica zároveň v skutočnosti bude zrejme hranicou základu dane, od ktorého sa bude už platiť vyššia sadzba dane.

Vláda tvrdí, že vyššie dane sú potrebné, aby sa neprehlboval deficit rozpočtu a štát mal konečne dostatok peňazí na rozvoj verejných služieb. Peniaze vláda hľadá najmä u bohatších, a tak sa zdania viac aj banky či regulované podniky. Vláda zároveň bude krátiť odmeny aj platy úradníkov, podobne ako minulý kabinet. S ďalšími vládnymi úsporami sa počíta od roku 2014.

S nastavením progresívneho zdaňovania zamestnancov však zástupcovia zamestnávateľov nesúhlasia. „Ide o trest za šikovnosť a úspech. Títo ľudia sú tí, ktorí ťahajú za sebou aj ďalšie pracovné pozície a vytvárajú nové pracovné miesta,“ tvrdí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.

Šéf OZ Kovo Emil Machyna však situáciu vidí inak. „Nemôžem súhlasiť s tým, že daň je trest. Musí tam však byť zohľadnená miera solidarity. Ak budeme v tejto dobe znižovať úlohu štátu smerom dole, tak potom sa nesťažujme na verejné služby, zdravotníctvo, cesty a školstvo,“ hovorí Machyna.

Podniku vzrastie daň z 19 na 23 percent. Nižšiu daň z príjmov, akú má momentálne Slovensko, má v súčasnosti iba šesť krajín, z ktorých päť patrí podobne ako Slovensko do skupiny nových členských štátov únie. Najnižšej, 10–percentnej sadzbe sa tešia podniky v Bulharsku a na Cypre. Zdanenie lepšie zarábajúcich ľudí a firiem a zavedenie jednotných odvodových stropov prinesie do budúcoročného rozpočtu podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky 450 až 580 miliónov eur.

Dane zvyšovala aj minulá vláda, ktorá sa zamerala na spotrebu, čo zvýšilo ceny, okresalo spotrebu a prispelo k rastu nezamestnanosti. Riziká má však aj rast dane z príjmov firiem. „Ovplyvní to investičné rozhodnutia existujúcich firiem i potenciálnych nových investorov, keďže vyššie dane znížia našu konkurencieschop­nosť a investičnú atraktívnosť,“ tvrdí šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.

V rámci balíčka zostali ešte otvorené otázky, či si bude môcť manžel odpočítať zo základu dane 303 eur mesačne za nepracujúcu manželku trvale, alebo len počas troch rokov. Otázne je tiež zavedenie dane z luxusných nehnuteľností.