„Podľa našej analýzy je potenciál všetkých Dôchodkových správcovských spoločností na investovanie do výstavby diaľnic prostredníctvom nákupu dlhopisov na úrovni 818 miliónov eur,“ povedal Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky. Takáto suma by postačovala napríklad na výstavbu tunela Višňové.
V porovnaní s prvotnými odhadmi na úrovni dvoch miliárd eur sú súčasné finančné zdroje nižšie, pretože fondy už investovali do slovenských štátnych dlhopisov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti môžu mať maximálne v dlhopisoch Slovenskej republiky investovaných päťdesiat percent majetku fondu. Súčasné investície v slovenských dlhopisoch sú pritom na úrovni od 11,2 až do 48 percent v závislosti od konkrétnej spoločnosti,“ vysvetľuje Žofčák. Suma 818 miliónov sú teda voľné peniaze, ktoré môžu byť okamžite použité na financovanie cestnej infraštruktúry.
„Vydávanie diaľničných dlhopisov musí byť výhodné pre štát a potrebujeme mať viac informácií, aby sme vedeli povedať, či sa nakoniec rozhodneme pre takéto financovanie výstavby ciest,“ povedal štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko. Je tak možné, že štát bude správcov dôchodkov motivovať do nákupu slovenských dlhopisov, pri ktorých nie je jasne definovaný účel použitia získaných peňazí.
Ekonómovia upozorňujú, že v oboch prípadoch zostanú budúce penzie závislé od schopnosti štátu splatiť dlhy. „Sporitelia by mali dostať právo rozhodnúť sa, či chcú, aby ich peniaze v druhom pilieri boli použité na výstavbu diaľnic. Už dnes je jasné, že splácanie diaľničných dlhopisov nebude možné z výnosov mýta,“ upozorňuje Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Za výnosy diaľničných dlhopisov by tak či tak nakoniec ručil štát. „Pokiaľ bude v druhom pilieri priveľa slovenských dlhopisov, stále bude prítomné riziko, či bude mať štát v budúcnosti dostatok zdrojov na vyplácanie dôchodkov,“ dodal Ďurana.
Niektorí predstavitelia dôchodkových správcovských spoločností s týmto názorom nesúhlasia. „Pre nás je výhodné investovať do domácej ekonomiky, keďže tu vieme lepšie odhadnúť schopnosť štátu splácať záväzky či politické riziko, ako napríklad pri ázijských krajinách,“ hovorí Žofčák.
Zmyslom druhého piliera je však zabezpečiť pre ľudí vlastné úspory, za ktoré si budú môcť od súkromných poisťovní alebo štátu kupovať dôchodky. Vyriešiť sa tak má problém s klesajúcou pôrodnosťou, keďže dnes na jedného dôchodcu pracuje šesť občanov, ale v roku 2060 to bude v priemere už len jeden a pol pracujúceho. Ďalšími možnosťami riešenia demografického problému sú prisťahovalectvo alebo vyššie dane pokrývajúce vyplácanie dôchodkov.
„Najväčším rizikom druhého piliera je zas možnosť skrachovania dôchodkových správcovských spoločností,“ upozorňuje česká ekonómka Markéta Šichtařová. Grécky druhý pilier utrpel napríklad vysoké straty práve pre nesplatenie gréckych štátnych dlhopisov. Malé straty z vlastnenia týchto cenných papierov zaznamenali aj slovenskí správcovia súkromných penzií. „Naproti tomu štát bude vždy vyplácať dôchodky, ktoré budú o pár desiatok rokov však veľmi nízke,“ dodala Šichtařová.
Všetci ekonómovia sa pritom zhodujú, že dnešní pracujúci by si mali už teraz šetriť na penziu. „Možnými riešeniami sú investície do nehnuteľností, zahraničné podielové fondy či drahé kovy,“ radí Ďurana.