Prestrelené očakávania mala minulá vláda najmä pri výbere dane z pridanej hodnoty, kde je výpadok 208 miliónov eur. Štát vyberá na DPH menej napriek tomu, že aktuálne očakáva oproti februáru mierny nárast domácej spotreby. Vysvetlením môže byť nefungujúci daňový systém v úvode roka. Daniari vtedy nevedeli určiť neplatičov daní, zastavili sa daňové kontroly a hovorilo sa o sabotáži a trestnoprávnej zodpovednosti. „Výber DPH bol ovplyvnený časovými posunmi odpočtov, ako aj technickými problémami finančnej správy na začiatku roka,“ potvrdil analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
To, že výber daní sa zadrháva, naznačovali už odhady výberu daní vo februári, keď sa očakávalo, že štátu budú chýbať desiatky miliónov eur. Oproti februáru sa aktuálne výpadok na daniach a odvodoch prehĺbil o 164,8 milióna eur a spolu s miestnymi daňami a odvodmi do druhého dôchodkového piliera až o 207,3 milióna eur.
Plátať musí vláda nielen výpadky daní z príjmu či DPH, ale aj niektorých spotrebných daní. Diera pri výbere daní na palivá sa oproti odhadom z februára prehĺbila o 13 miliónov eur, pri pive o 1,9 milióna eur a pri tabaku o takmer 10 miliónov eur. Výpadky pocítia aj samotné mestá a obce.
Stanovisko Mikloša sa Pravde v stredu získať nepodarilo.
Opozičný poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) tvrdí, že daňové prognózy zostavované minulou vládou boli pripravované najrealistickejšie za posledné roky.
„Počítali sme s výpadkami na dani z pridanej hodnoty a eurofondoch, no momentálna situácia čísla zhoršila. Sú to však položky, ktoré sa dajú dobehnúť,“ povedal Štefanec. V čase vrcholiacej hospodárskej krízy zanechala v roku 2010 po sebe niekoľko stámiliónovú dieru v rozpočte aj prvá Ficova vláda, ktorá tiež poukazovala na to, že výpadok sa dá dobehnúť šetrením.
Analytici však teraz krútia hlavou najmä nad tým, že výber DPH klesá aj keď sa oproti odhadom z februára očakáva nárast nominálnej spotreby domácností o 1,1 percenta na 4,3 percenta. Zaúradovať mohol problém na finančnej správe z úvodu roka, ktorý vyšetruje polícia. Nebyť pádu vlády, pre daňový kolaps by zrejme o kreslo prišiel aj bývalý minister Mikloš.
„Problémom je najmä nesúlad výberu dane z pridanej hodnoty s ekonomickým vývojom. Zrejme preto zvolilo ministerstvo opatrný prístup pri projekcii výberu DPH na základe doterajších skúseností. Na to však bude potrebná hlbšia analýza, rozbor daňových priznaní, eventuálne na odstránenie problému daňových únikov úzka spolupráca s ministerstvom vnútra či políciou,“ dodáva k výberu DPH bankový analytik Gábriš.
Podľa Štefanca vláde k plátaniu diery v rozpočte pomôže aj lepší hospodársky rast. Kým bývalé vedenie rezortu financií odhadovalo tohtoročný rast na 1,7 percenta, posledné predpovede Inštitútu finančnej politiky hovoria o raste na úrovni 2,5 percenta.
Rast ekonomiky o každé jedno percento by teoreticky malo do rozpočtu dodatočne priniesť na daniach až 170 miliónov eur. Keďže rast je však teraz postavený na exporte firiem s daňovými úľavami, dodatočný daňový výnos je otázny. Aktuálna daňová prognóza dokonca hovorí oproti odhadom z vlaňajšieho novembra o poklese takmer všetkých daňových príjmov. Nárast je len pri ostatných daniach a odvodoch v prospech Sociálnej poisťovne.
Na zaplátanie diery vo výške štvrť miliardy eur už vláda pripravila viaceré opatrenia. Minister financií Peter Kažimír zmrazil výdavky ministerstiev len na nevyhnutné účely. Parlament v stredu začal rokovať aj o vyšších daniach na tabak a o dodatočných daniach pre banky. Prispieť k tomu, aby sa diera v rozpočte neprejavila na náraste dlhov krajiny, majú aj nové dane pre regulované energetické či telekomunikačné podniky.
Plátať musí vláda nielen výpadky daní z príjmu či DPH, ale aj niektorých spotrebných daní. Diera pri výbere daní na palivá sa oproti odhadom z februára prehĺbila o 13 miliónov eur, pri pive o 1,9 milióna eur a pri tabaku o takmer 10 miliónov eur. Naopak, lepší je oproti poslednej prognóze o tri milióny eur výber daní z liehu a viac o 0,5 milióna eur má prísť na dani z piva.
Výpadky pocítia aj samotné mestá a obce. Prídu o časť z podielových daní z príjmu fyzických osôb, kde je aktuálny očakávaný výber na tento rok oproti vlaňajším plánom vlády nižší o 36 miliónov eur a pri miestnych daniach je výpadok 15,5 milióna eur.
„Pre nás sú podstatné odhady, ktoré sa robili koncom minulého roka a na základe ktorých sme zostavovali tohtoročný rozpočet samospráv. Musím potvrdiť, že výpadok je vyšší, ako sme očakávali,“ povedal podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány.
Podľa jeho slov začína byť v situácia s rozpočtami jednotlivých miest a obcí napätá. „Zatiaľ vieme zabezpečovať fungovanie samospráv bez väčších problémov, tento stav však predpokladám len do konca júla. Neskôr budeme musieť pristúpiť k dodatočným šetriacim opatreniam,“ komentuje situáciu Turčány. Samosprávy pritom včera rokovali s premiérom a ministrom financií. Turčány však nateraz vylúčil, že samosprávy budú požadovať od vlády dodatočné kompenzácie daňových výpadkov.
Vývoj verejných financií závisí síce aj od hospodárenia obcí, ale podstatnejšia je domáca a vládna spotreba a tiež export. Súčasná vláda počíta tento rok s vyššou infláciou a nižším rastom platov, ako odhadovala minulá vláda. Domáca spotreba má napriek tomu rásť. Napríklad analytička Poštovej banky Eva Sadovská v tomto roku očakáva útlm domácej spotreby.
„Pod vplyvom pretrvávajúcej vysokej miery nezamestnanosti zostane slovenský spotrebiteľ opatrnejším a spotreba domácností bude skôr stagnovať. Tržby porovnateľné ako vlani tak budú počítať tak maloobchodníci, ako aj poskytovatelia služieb,“ tvrdí Sadovská.