Moodýs vo svojej správe udáva tri dôvody na drastickú degradáciu ratingu. Najväčším rizikom je stav bankového sektora. Tri najväčšie slovinské banky minulý rok vykázali stratu 200 miliónov eur a očakáva sa, že v tomto roku sa strata ešte prehĺbi. Hlavnou príčinou sú nesplácané úvery.
Druhým problémom je rast nákladov na obhospodarovanie štátneho dlhu a zhoršujúci sa prístup na finančné trhy. To sa odzrkadľuje najmä v tom, že Slovinsko si na trhu vie požičať takmer výhradne emitovaním krátkodobých dlhopisov, ktoré majú vyšší úrok.
V zlom stave je aj samotné slovinské hospodárstvo. Minulý rok upadlo do recesie, keď sa výkon ekonomiky znížil o 0,2 percenta. Tento rok sa očakáva pokles o ďalšie dve percentá.
„Krajina je vystavená zvyšujúcemu sa riziku finančných šokov, čo otvára možnosť pre požiadanie o vonkajšiu finančnú pomoc,“ píše agentúra Moodýs. Agentúra odhaduje, že Slovinsko by na ozdravenie bánk muselo vynaložiť 2 až 8 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Popredný slovinský ekonóm Jože Damijan z Ľubľanskej univerzity na svojom blogu damijan.org uviedol, že vláda už môže rozhodnúť len o tom, či požiada o celkovú pomoc, alebo len finančnú pomoc pre banky, ako to v prípade 100–miliardovej žiadosti urobilo Španielsko.
Očistenie slovinských bánk od zlých úverov by si podľa Damijana vyžiadalo asi 8 miliárd eur, čo by zvýšilo deficit rozpočtu až na 28 percent HDP. V takej situácii by však úroky zo slovinských dlhopisov vyleteli na 12 percent. „To sú úroky, pri ktorých sa nemôže financovať žiadny štát,“ uviedol ekonóm. Premiér Janez Janša však stále tvrdí, že Slovinci žiadnu externú pomoc nepotrebujú.
Slovinsko dopláca aj na to, že je rovnako ako Slovensko otvorenou ekonomikou závislou od exportu. Až 70 percent produkcie Slovinska smeruje na trhy Európskej únie. Tam sa už do problémov dostali aj veľké ekonomiky ako Taliansko a Španielsko, čo znižuje ich platobnú schopnosť a dopyt po dovoze.
Rím a Madrid dosiaľ svorne tvrdili, že pomoc potrebovať nebudú. Včera však španielsky premiér Mariano Rajoy zmenil tón: „Najväčším problémom pre našu krajinu je, že dlhujeme veľa peňazí a musíme ich splatiť a teraz je ťažké, aby nám niekto požičal,“ povedal pre Reuters.
Na otázku, či Madrid požiada Európsku úniu o finančnú pomoc, uviedol, že jeho vláda urobí všetko v tom najlepšom záujme pre krajinu. Španielsky premiér tak nevylúčil žiadosť o uvoľnenie peňazí z trvalého eurovalu ESM, ktorý by mal vzniknúť v septembri.
Podľa väčšiny analytikov finančná pomoc pre španielske banky krajine nestačí. Úroky za 10–ročné španielske dlhopisy minulý týždeň vystúpili na neudržateľných 7,6 percenta a nad kritickou hranicou 7 percent sa držali aj tento týždeň, čo odzrkadľuje nedôveru investorov v schopnosť Madridu splácať svoje záväzky. Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi vo štvrtok nekonkretizoval žiadnu pomoc pre Španielov, na čo reagovali prudkým poklesom akcie aj kurz eura. Počas včerajška však trhy väčšinu strát vymazali.
Zadlženým krajinám už eurozóna a medzinárodný menový fond požičali stovky miliárd eur na ich záchranu. Politici tvrdia, že bez pomoci by jednotná európska mena neprežila. Riešením dlhovej krízy má byť hlbšia integrácia, o ktorej sa rozhodne na jeseň.