Obchod šiel naozaj ako po masle. Nečudo, štvrtku masla Poliaci predávali po jednom eure, v kamennom obchode stojí o celé jedno euro drahšie. Kto by si ho nekúpil.
Jamníčania boli evidentne spokojní, tak ako ich susedia v Liptovskom Ondreji. Vec však mala jeden háčik, o predaji nemali potuchy liptovskí veterinári. Neohlásili ho ani predajcovia, ani starostovia, hoci im to vyplýva zo zákona.
Starosta Liptovského Ondreja Ľuboš Žubor tvrdil, že na obecnom úrade je dovolenkové obdobie. „Normálne návštevu predajne vždy hlásime, teraz mala kolegyňa dovolenku. Túto ambulantnú predajňu veterinári však pravidelne kontrolujú, nuž som ich príchod vyhlásil do rozhlasu,“ vysvetľoval svoje počínanie starosta.
„Toto je typický prístup starostov, vedia, čo majú robiť, ale zákon nedodržiavajú,“ reagoval riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Liptovskom Mikuláši Ján Stupka. K obvyklým fígľom starostov patrí, že príchody ohlasujú neskoro alebo až po odjazde poľských predajní.
Veterinári sú na starostov krátki, zákon nepozná priamu sankciu. A tak ich strašia prokurátorskými dozormi za to, že nedodržiavajú zákon a trhové poriadky.
Poľským predajniam sa na severe Slovenska darí. Vyhrávajú cenou, preto ľudia v nich radi nakupujú. Ale nakupujú aj preto, lebo samozásobiteľská schopnosť slovenského vidieka z roka na rok klesá. Starosta Liptovského Ondreja sa sťažoval na to, že ľudia v dedine spísali protestnú petíciu, keď súkromne hospodáriaci roľníci žiadali pozemky na výstavbu salaša…
„Nerozumiem tomu, prídu turisti, chcú žinčicu a niektorí naši ľudia majú s ovcami problém,“ hovorí starosta. Kedysi v každom dvore bola hydina, ovce, ktoré spásali zeleň. Teraz od rána do večera vrčia v obci kosačky a dedina platí peniaze za vývoz zeleného odpadu. Aj tak vyzerá život na vidieku na začiatku 21. storočia. Lenže v dôsledku krízy prituhuje, a to by mohlo niektorých viesť k tomu, aby obnovili chov sliepok či oviec. Možno.
Lenže štatistika, ktorú majú po ruke liptovskí veterinári, hovorí zatiaľ o inom. „V registri máme okolo tisíc chovateľov oviec. V oboch liptovských okresoch síce stavy oviec rastú, ale klesá počet oviec chovaných v súkromnom sektore,“ konštatuje realitu Ján Stupka. Je to preto, lebo dedina začala praktizovať život podobný mestu.
Svedectvom toho bol aj jarný nedostatok vajec. Keď na jar zdraželi, bol poplach nielen v meste, ale aj na dedinách.
Vidiečania, ktorí kedysi sami ponúkali na trh lacné vajíčka, ich nemali, pretože väčšina z nich prestala chovať sliepky. Zato na programe dňa sú sťažnosti, že ráno budí ľudí kikiríkanie kohútov. Aj také je nové vidiecke Slovensko.