Hoci sa to nemá dotknúť nemeckého podielu, požadujú mimovládne strany, aby tento krok schvaľovala dolná komora nemeckého parlamentu. Pri domácom presadzovaní záchranných opatrení pre eurozónu bola pritom kancelárka Angela Merkelová v minulosti pravidelne odkázaná na hlasy opozície. Ministerstvo financií s poslancami počíta.
Kapacita ESM má podľa týždenníka narásť na štvornásobok, aby fond mal v prípade potreby dostatok prostriedkov na pomoc veľkým štátom menovej únie ohrozeným dlhovou krízou, ako sú Španielsko a Taliansko. ESM by mal slúžiť najmä na nákup najrizikovejších dlhopisov, ktoré Španieli alebo Taliani vydali. Nákupu by sa prostredníctvom fondu mohli zúčastniť aj súkromní investori, ktorých riziko by oproti súčasnosti bolo nižšie, pretože by ho neniesli celé sami.
Podľa týždenníka Der Spiegel so zvýšením kapacity ESM súhlasí aj nemecká vláda, konečnú dohodu eurozóny vraj však tentoraz blokujú Fíni. Tí sa domnievajú, že takýto krok by znamenal obrovský zásah do zmluvy o vzniku záchranného fondu, ktorý by si vyžiadal súhlas národných parlamentov.
To isté v Nemecku žiada tamojšia opozícia. V pondelkovom vydaní denníka Passauer Neue Presse vyzval na schvaľovanie v Spolkovom sneme rozpočtový expert sociálnych demokratov Carsten Schneider a pridal sa k nemu aj hovorca zelených pre ekonomické otázky Gerhard Schick. „Aj keď sa samotná požičaná suma nezvýši, zvýši sa riziko,“ argumentuje Schick.
To isté si myslí podpredsedníčka poslaneckej frakcie Ľavica Sarah Wagenknechtová. „Viac peňazí nebude za nulovú tarifu, ale bude to znamenať väčšie riziko pre daňových poplatníkov.“ Podľa Wagenknechtovej je nutné, aby takýto krok prerokovali nemeckí poslanci. „Inak vláda riskuje ďalšiu cestu do Karlsruhe,“ pripomenula nedávne posudzovanie ESM nemeckým ústavným súdom.
Berlínske ministerstvo financií s parlamentom ráta, povedal agentúre DPA námestník Steffen Kampeter. „Dodržiavanie práva nie je potrebné od vlády vyžadovať,“ reagoval na volanie opozície člen Merkelovej konzervatívcov, podľa ktorého je účasť Spolkového snemu na takomto kroku „politickou i právnou samozrejmosťou“.
Ústavný súd v Karlsruhe 12. septembra umožnil ratifikovať ESM v Nemecku pod podmienkou, že sa súčasný podiel garancií krajiny vo fonde nezvýši zo súčasných 190 miliárd eur bez súhlasu nemeckých zákonodarcov.
Nemecko je zo štátov eurozóny najväčším prispievateľom do ESM a bez neho by stály fond nemohol vôbec začať fungovať. Jeho vedenie sa má prvýkrát stretnúť 8. októbra.