Príde federácia a asi aj čiastočný rozpad eurozóny

Dánsky ekonóm Steen Jakobsen, ktorý je momentálne hlavným investičným špecialistom Saxo Bank, predpokladá, že situácia v eurozóne sa vyrieši kombináciou vzniku federácie a rozpadom.

24.09.2012 17:52
Euro, peniaze, kríza
Ilustračné foto
debata (36)

„Pád Grécka je hotová vec,“ hovorí. Silnejšia eurozóna a vznik federácie budú mať pozitívne aj negatívne dosahy. „Federácia znamená, že všetci budeme platiť viac za dlhy a výdavky južnej Európy, že bude jeden spoločný minister financií a pravdepodobne malý rast v severnej Európe,“ hovorí Jakobsen.

Politici tvrdia, že momentálne sú pre Európu len dve cesty – buď federalizácia, alebo rozpad.
Je tu viac alternatív, nielen tie dve, skôr obe súčasne. Teda čiastočný rozpad – Grécko odíde a následne sa zvýši federalizácia. Pád Grécka je hotová vec, rovnako ako Španielska, ale politici si budú chcieť kúpiť ďalší čas. Merkelová teraz hovorí o tom, že „stretnutie kardinálov“, ktoré by mohlo mať vplyv na súčasnú podobu Zmluvy o Európskej únii, by mohlo prebehnúť v decembri. Problém však zostáva stále rovnaký: čas sa kráti.

Čo to znamená viac federalizácie?
Znamená to, že my všetci budeme platiť viac za dlhy a výdavky južnej Európy, že bude jeden spoločný minister financií a pravdepodobne malý rast v severnej Európe.

Môžeme porovnávať federalizáciu v Európe a USA? Môže byť v Európe použitý americký model?
Nie, pretože Spojené štáty americké majú jeden jazyk, jeden národ, jedno ministerstvo financií.

Je podľa vás práve slabšia únia príčinou toho, že dlhová kríza nadobudla doterajšie rozmery?
Nie. Kríza v Európe je tvorená nedostatkom rastu produktivity, prílišných výdavkov a nedostatkom reforiem. Práve teraz vidíme najväčšiu intervenciu od politikov, vidíme silný akciový trh, ktorý sa zakladá na lacných peniazoch, a tvorcovia politiky pevne veria, že kupovanie času môže vyriešiť problém. Máme problém so solventnosťou a rieši sa novým ďalším dlhom. Jedného dňa, niekedy v nasledujúcich dvoch alebo troch štvrťrokoch, bude koniec. Úrokové miery vzrastú a trh bude žiadať od politikov splnenie ich sľubov.

Myslíte si, že vysoké úrokové miery štátnych dlhov niektorých krajín sú neodôvodnené a krajiny sú neprávom trestané?
Nie, trh má pravdu. Politici sa mýlia. Nikto nechce financovať Grécko alebo Španielsko, keď znova a znova nedodržiavajú svoje sľuby reforiem, úspor a prísnosti.

Čo má väčší dosah na Európu? Pád Lehman Brothers v roku 2008 alebo dlhová kríza v Európe?
Dlhová kríza a jej politika tlačenia peňazí. Lehman bol príkladom lakomosti a hlúposti. Dlhová kríza je vo svojom základe nedorozumenie v tom, ako ekonomika funguje. Európa je národom nárokov, malého rastu a príliš vysokých platov. Teraz potrebujeme znížiť náklady na pracovnú silu, reformovať verejný sektor a ozdraviť banky. Rozsah tejto dlhovej krízy je oveľa väčší, ako si trh uvedomuje. V skutočnosti je taký veľký, že neexistuje nijaké reálne riešenie. Ani podľa predstáv severu, ani podľa predstáv juhu. Predstava, že ide len o vyriešenie otázky, či Nemecko všetko zaplatí, je nielen naivná, ale aj nereálna. Nemci totiž nemôžu a ani by nemali. A všetci môžeme zabudnúť aj na hlúpu predstavu, že jediným riešením je Európska centrálna banka. Existuje len jedno riešenie: systém musí zlyhať a euro aj Európska únia sa musia zmeniť. Priznajme si, že plány Nemecka nie sú perfektné. Koncepčne však smerujú správnym smerom. Kríza sa nedá vyriešiť skratkou k bankovej únii, keď neexistuje ani politická, ani fiškálna únia. Dôvodom, prečo sa Európe ekonomicky nedarí, je nedostatok zodpovednosti tvorcov politiky a politikov samotných. Dať im ďalšie lano, na ktorom sa skrze svoju politiku preťahovania a predstierania môžu obesiť, rozhodne neznamená krok vpred.

Je dlhová kríza v Európe menej kritická ako v USA?
Nie, USA sú na tom lepšie. Majú rast. Rast znamená menšiu záťaž dlhu.

Čo však Amerike takisto rastie je dlh. Napriek tomu zahraniční investori kupujú stále dolár. Je ich motiváciou to, že situácia v ich domácich krajinách je oveľa horšia?
Väčší finančný trh, jedna fiškálna politika, americký dolár je svetovou transakčnou menou číslo jeden a nakoniec USA majú rast na rozdiel od Európy. To sú dôvody. V nasledujúcich šiestich až dvanástich mesiacoch sa pravdepodobne dočkáme cyklického minima tak v ekonomickom raste, ako aj trhových oceneniach akcií. Úloha vlády v ekonomike pritom nikdy nebola väčšia.

Aký dosah budú mať rozpočtové škrty v USA na budúci rok. Čo od nich očakávate?
Keď sa nič nezmení na takzvanom fiškálnom útese (pozn. red.: rozpočtové škrty a výpadok podpory ekonomiky s cieľom znížiť deficit), bude to mať štvorpercentný negatívny dosah na hrubý domáci produkt. Neviem presne, aké bude riešenie vlády, ale bude to znamenať 0,25– až 0,5–percentný pokles ekonomiky.

Myslíte, že napriek tomu bude dolár stále menou číslo jeden?
Áno. Nie je iná alternatíva. Najväčší finančný trh je príčinou – ten americký je desaťkrát väčší ako druhý najväčší.

Vo svojom poslednom blogu tvrdíte, že makroekonomické rozhodnutia sú vždy zlé. Prečo?
Pretože sú. Americký prezident Barack Obama sľúbil päť miliónov nových pracovných miest a nedokázal to. Prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi povedal, že v marci zachráni euro. Neurobil to. Teraz je späť. Šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke znížil úrokové miery, aby sa vytvorili pracovné miesta a príjmy. Nestalo sa. História ukázala, že čím menej makroekonómie, tým menej pre ekonomiku.

Ako by ste krízu riešili vy?
Učia nás myslieť si, že na každý problém existuje riešenie. Robíme to však už tak dlho, že nám došiel čas. Ak sa teraz nachádzame v kompletne slepej uličke, potom jedinou cestou, ktorá zostáva, je „zničenie kapitálu“. Oheň, ktorý prinesie zníženie zadlženosti a vyčistí štít. V prípade takého scenára trhy otestujú svoje minimá z roku 2009. Hlboko sa však zakorení nespokojnosť s politikmi a bankovým systémom, čo môže viesť k sociálnym nepokojom či dokonca k niečomu ešte horšiemu. Kríza sa dá prekonať takisto uvoľnením mikroekonomiky. Daňovými stimulmi na prijímanie absolventov a zamestnávanie mladých. Väčším zameraním sa na rizikový kapitál a väčším prístupom k infraštruktúre.

Steen Jakobsen

Dánsky ekonóm má viac ako dvadsaťročné skúsenosti s obchodovaním na kapitálových trhoch a alternatívnym investovaním. Po štúdiu ekonómie na Univerzite v Kodani pracoval pre Citibank, Hafnia Merchant Bank, Chase Manhattan v Londýne, Swiss Bank corp., Nordea New York, v roku 2000 sa pripojil k Saxo Bank. Od roku 2011 sa stal hlavným ekonómom Saxo Bank. 

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba