V Európskom parlamente, kde sa rokuje o charaktere reformy, Nemci vyhlásili, že chcú dohodu, pravda, za cenu rôznych ústupkov. Pre nové členské krajiny vrátane Slovenska neprinesie reforma zásadné zlepšenie situácie. Dorovnanie, ktorého sa dožadovali farmári z nových členských krajín, sa do konca tohto desaťročia neuskutoční. Naopak, poľnohospodárov a potravinárov sa zmocňuje skepsa, že rozdiely medzi starými a novými členskými krajinami vo výrobe potravín sa napriek chystaným zmenám nezmenšia, ale prehĺbia.
„Pôvodný návrh Európskej komisie bol nastavený tak, že sa išlo do extrémnych pozícií. Teraz staré členské krajiny pripravujú dohodu s ústupkami pre nové členské krajiny, ale neprinesie to dorovnanie, ktoré požadujeme,“ povedala riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.
Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, o ktorej sa toľko hovorí, nie je v skutočnosti reformou, ale iba pokračovaním a prehĺbením doterajšieho systému rozdeľovania podpôr a celkového smerovania agrárnej politiky únie. Myslí si to poslanec Európskeho parlamentu Sergej Kozlík, ktorý spolu s Jarmilou Halgašovou odštartovali pred novinármi verejnú diskusiu k zmenám najviac kritizovanej politiky Európskej únie.
Podľa Kozlíka staré členské krajiny v podstate pokračujú v kurze, ktorý pripravili ešte pred vstupom desiatich nových členských štátov do únie v roku 2004. Ten rátal s poklesom poľnohospodárskej výroby v nových členských štátoch zhruba o jednu tretinu. Na Slovensku bol výsledok ešte zdrvujúcejší, keď sa výroba potravín znížila o viac ako polovicu.
Hoci sa v posledných rokoch rozdiely medzi priamymi platbami pre poľnohospodárov na Slovensku a v starých členských krajinách postupne vyrovnávajú, staré štáty výrazne pomáhajú svojim farmárom prostredníctvom desiatok druhov tzv. štátnej pomoci. Ako príklad uviedol Kozlík Rakúsko, ktoré dostáva pre svojich farmárov z Bruselu v prepočte na hektár okolo 250 eur a k nim pridáva z vlastných zdrojov ešte ďalších 500 eur. Slovenskí poľnohospodári dostávajú z Bruselu na hektár 210 eur a z vlastnej štátnej pomoci len 4 eurá na hektár.
Halgašová upozornila, že ak by mal tento vývoj ďalej pokračovať, pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo by to mohlo mať na konci roku 2020 fatálne dôsledky. Rozpadávajú sa celé odvetvia potravinárskeho priemyslu – napríklad konzervárensky priemysel a pred zánikom stojí domáca výroba rastlinných tukov či olejov. „To, čo sa západnej konkurencii nepodarilo do roku 2012, plánuje urobiť do roku 2020,“ nazdáva sa Halgašová.
Nemci sa pokúšajú teraz ústupkami obrúsiť ostré hrany sporov o budúce rozdelenie 435 miliárd eur určených na európske poľnohospodárstvo, čo je dovedna 40 percent celkovej sumy európskeho rozpočtu. Pri úplnom vyrovnaní by podľa posledných Kozlíkových informácií Nemecko stratilo na podporách 26 percent, preto Berlín navrhuje postupné vyrovnanie, kde by jeho straty boli len 4 percentá. Pre Francúzov by to znamenalo stratu 12, respektíve 3 percent, pre Slovensko by úplné vyrovnanie prinieslo zisk 17 percent a postupné vyrovnanie zisk 4 percentá.
Ak sa dohodnú Francúzsko a Nemecko, tak je jasné, ako sa to v Európskom parlamente skončí. Keďže sa tam rozhoduje väčšinou hlasov, západné krajiny ľahko prehlasujú nové členské krajiny. Preto je podľa Kozlíka dôležité, aby sa intenzívne rokovalo v Rade ministrov. Národné parlamenty väčšiny členských krajín EÚ majú vypracovanú národnú pozíciu proti chystaným zmenám v spoločnej poľnohospodárskej politike. Slovensko však, ako podotkol Kozlík, takýto dokument na rozdiel napríklad od Česka nemá. Na slabú komunikáciu vlády s podnikateľskou sférou si sťažovala aj Halgašová.
„Rokovania o spoločnej poľnohospodárskej politike môžu prinášať frustráciu, ale treba hľadať všetky možnosti, ako vylepšiť pozíciu Slovenska,“ povedala Halgašová.