Podľa neho treba tento projekt odpolitizovať a zároveň dopracovať podrobnejšiu štúdiu jeho uskutočniteľnosti, obsahujúcu už aj prvky projektu pre územné konanie.
„V tejto podrobnosti si to musíme vyhodnotiť. Už som aj komunikoval s veľkými európskymi bankami a chcel by som takúto štúdiu posunúť na posúdenie Európskej investičnej banke a Európskej banke pre obnovu a rozvoj, či z ich pohľadu je takýto projekt financovateľný,“ povedal Vážny po tom, čo ho v pondelok prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za podpredsedu vlády.
Exminister dopravy má ambíciu získať úvery z bánk na spomínaný projekt a je presvedčený, že skôr či neskôr sa bude realizovať. Podľa neho by sa to mohlo stať skutočnosťou možno o päť rokov. Ak by sa spomínané banky vyjadrili, že výstavba širokorozchodnej železnice od Košíc do Bratislavy a Viedne sa v súčasnosti nedá financovať, Vážny chce projekt odložiť do „mrazničky“ a počkať na jeho realizáciu päť až sedem rokov.
Na otázku, či sa opäť plánuje vrátiť k výstavbe diaľnic cez projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP), vicepremiér pre investície odvetil, že to je kompetencia rezortu dopravy a nebude do nej zasahovať. Tento spôsob výstavby diaľnic, ktorý sa z pôvodných troch projektov použil len pri rýchlostnej ceste R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, však chce spomenúť v budúcej Stratégii hospodárskeho rozvoja Slovenska do roku 2030.
„Momentálne sa Slovensko potáca v problémoch vyčerpania eurofondov. Toto je vážnejší problém,“ povedal Vážny. Pripomenul, že keď sa stal ministrom dopravy v roku 2006 v prvej Ficovej vláde, najprv nechcel využiť PPP projekty pri stavbe diaľnic. „Ale keď som zistil, že na výstavbu diaľnic mám iba 1 mld. eur a potreba je možno 3 – 4 mld. eur, vrátil som sa k scenáru PPP. Očakával som viac peňazí z eurofondov na výstavbu diaľnic,“ dodal.
Vážny bude hlavne zabezpečovať koordináciu veľkých investičných projektov s predpokladanými nákladmi nad 1 mld. eur. Podľa návrhu štatútu, ktorý by mala vláda schváliť najbližšiu stredu, by mal dohliadať aj na veľké investičné projekty štátu alebo s jeho účasťou pri očakávaných nákladoch do 1 mld. eur, a to na základe rozhodnutia vlády. Zároveň bude koordinovať využívanie finančných prostriedkov z Európskej únie v nasledujúcom programovom období 2014 až 2020, ako aj prípravu Partnerskej dohody na roky 2014 – 2020 na národnej úrovni. Z tohto dôvodu sa má stať aj podpredsedom Rady vlády pre Partnerskú dohodu. Tieto činnosti v súčasnosti vykonáva Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Vážny tvrdí, že osobne vie zabezpečiť, aby bol pri rozhodovaní o veľkých projektoch vylúčený čo len náznak korupcie. Také presvedčenie vyslovila po jeho vymenovaní za vicepremiéra hlava štátu. „Neviem posúdiť, čo je náznak korupcie. Ak korupcia vzniká, tak vzniká pri obstarávaní. Mojou úlohou, samozrejme, možno následne, bude obstarávanie, ale teraz je to bezpredmetné,“ povedal Vážny. Teraz musí rozhodnúť, aké veľké investície Slovensko potrebuje, aby sa do dvoch rokov mohli pripraviť súťažné podklady pre ich realizáciu. Medzi strategické projekty zaradil napríklad práve spomínané predĺženie širokorozchodnej železnice, výstavbu energetických celkov ako v prípade blokov Atómovej elektrárne Mochovce, ale aj malých vodných elektrární. „To je mikroenergetika, aby sa to rozptýlilo medzi bežných užívateľov a občanov, aby si aj oni zobrali časť svojej energetickej bezpečnosti do svojich rúk,“ uviedol Vážny.
V prípade koordinácie využívania eurofondov v rokoch 2014 až 2020 chce vicepremiér pre investície posilniť úlohu Centrálneho koordinačného orgánu. Z ministerstva dopravy, kde je teraz, sa má vrátiť na Úrad vlády SR. „Budem zabezpečovať jeho funkciu tak, aby vedel zmysluplnejšie riadiť celý proces eurofondov a aby aj zodpovedal za tento proces,“ uviedol Vážny. Potrebné je podľa neho zaviesť také mechanizmy, ktoré napomôžu čerpaniu eurofondov a nebudú ich byrokratizovať alebo brzdiť. Väčšiu zodpovednosť by mali mať koneční prijímatelia peňazí Európskej únie, aby zabezpečili ich plynulé čerpanie. Ale ak to neurobia, mali by byť aj sankcionovaní. Vážny chce plánovaný termín na vypracovanie Partnerskej zmluvy skrátiť z júla 2013 aspoň o dva mesiace, keďže Európska komisia má na schválenie šesťmesačnú lehotu. Dôvodom je, aby sa nové eurofondy mohli začať čerpať už od začiatku roka 2014.