Tvrdí to nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej najnovšej štúdii demografického vývoja v krajine. Ak by sa po roku 2011 nepokračovalo v konsolidácii, dlh verejných financií by mohol hypoteticky do roku 2061 narásť až na 593 percent hrubého domáceho produktu. Po zarátaní konsolidačných opatrení vlády na rok 2013 spoločne so zmenou penzijného systému by dlh stále narástol na úroveň okolo 400 percent HDP.
Na to, aby sa dlh udržal pod hornou hranicou 50-percent HDP, tak budú musieť politici stále pracovať. Budúce vlády budú musieť prijať opatrenia, ako zamedziť tomu, aby zvýšené výdavky na zdravotníctvo a dôchodkový systém pri starnutí obyvateľstva prudko nezadlžili budúce generácie. Slovensku totiž podľa projekcií Európskej komisie vzrastú verejné výdavky na zdravotníctvo do roku 2060 zo súčasných 6,2 na 8,3 percenta z HDP, pri rizikovom scenári až na 9,2 percenta.
Jedným z dôvodov, prečo bude mať Slovensko v budúcnosti vo verejných financiách problém, je, že sa teraz oslabil druhý penzijný pilier. Na druhej strane sa vďaka tomu v krátkodobom horizonte verejné financie odľahčili. Nadviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života by malo spôsobiť, že penzijný vek sa zvýši zo 62 rokov postupne do roku 2060 až na takmer 68 rokov. Toto opatrenie zároveň dlhodobo zníži výdavky na penzie a zmierni rast verejného dlhu.
Na to, aby dlh verejných financií v nasledujúcich 50 rokoch neprekročil horný limit definovaný v ústavnom zákone, by bolo podľa RRZ potrebné trvalo zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky verejných financií o 6,8 percenta hrubého domáceho produktu.
„Po zohľadnení opatrení, ktoré prijala súčasná vláda v prvom dôchodkovom pilieri, s opatreniami, s ktorými počíta v rozpočte na budúci rok, pritom klesá hodnota tohto ukazovateľa na 4,8 percenta. Ešte stále však budeme mať čo robiť, aby sme nepresúvali nejaké neúmerné finančné bremená na ďalšie generácie,“ povedal člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor. Ako problémy do budúcnosti riešiť, nie je zatiaľ jasné.
Počet ľudí starších ako 65 rokov sa však podľa prognóz do roku 2060 viac ako zdvojnásobí a počet ľudí v produktívnom veku, naopak, klesne o 30 percent. Vláda do budúcnosti napríklad hovorí o nutnosti väčšieho hospodárskeho rastu či nahrádzaní starnúceho ekonomicky aktívneho obyvateľstva cez prisťahovalectvo. Odborníci zdôrazňujú napríklad tiež nutnosť rozvíjať striebornú ekonomiku, v ktorej by mohli pracovať ľudia vo vyššom veku.
„V 70. rokoch sa u nás začala presadzovať politika zvyšovania pôrodnosti, momentálne majú títo ľudia vyše 50 rokov. Keď títo ľudia pôjdu do dôchodku, budú sa o nich musieť postarať porevolučné deti, ktorých sa však rodilo veľmi málo. O tých 20 rokov predpokladám, že problém starnutia u nás bude preto mimoriadne vážny. Čím je ekonomika vyspelejšia, tým viac starne. Životný štýl nepustí, dnes si ľudia nezakladajú rodiny do takej miery ako kedysi, prvoradá je kariéra,“ hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.
Ďalším rizikom pre Slovensko je podľa jeho slov fakt, že Slovensko je malá otvorená proexportne orientovaná ekonomika, kde sa tri štvrtiny domácej výroby expandujú do zahraničia. „Práve v západných krajinách tento proces prispôsobovania sa potrebám starších ľudí už prebieha,“ tvrdí Kiss.
S horšou demografiou je makroekonomický vývoj úzko prepojený. Kým v nasledujúcich 15 rokoch je možné počítať s rýchlejším dobiehaním životnej úrovne vyspelých krajín, hospodársky rast pre roky 2030 až 2060 sa predpokladá už len na úrovni 0,6 až 1,7 percenta. Možností, ako sa štát môže s vplyvom demografického vývoja vyrovnať, je podľa riaditeľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka niekoľko.
„Napríklad cez dlhodobé zmeny vo výdavkoch, ktoré sú citlivé na starnutie populácie, alebo sa snažiť na dlhodobom horizonte zvyšovať hospodársky rast. Úlohou rady je však upozorňovať na riziká dlhodobej udržateľnosti, a nie tvoriť hospodársku politiku, neprislúcha nám radiť vláde,“ hovorí Šramko.