Od krízy ľudia míňajú menej, má sa to zmeniť už tento rok

Stav, keď domácnosti míňajú v obchodoch čoraz menej peňazí, ktorý trvá od roku 2010, by sa mal tento rok skončiť. Obrat sa očakáva v druhom polroku. Domáca spotreba by sa mala vrátiť do kladných hodnôt po tom, čo ju zrazila dole kríza z rokov 2008 a 2009.

08.01.2013 11:00
debata (14)

Z kľúčových ekonomických ukazovateľov predkrízovú úroveň ešte v roku 2011 dosiahlo celé hospodárstvo, pôvodné tempo rastu zamestnanosti sa však stále nedostavilo.

Ešte pred krízou v rokoch 2006 až 2008 domácnosti míňali každoročne asi o šesť percent viac. V roku 2009 prišla stagnácia a následne pokles. Tento rok Národná banka Slovenska predpokladá, že pri nižšom raste cien si domácnosti budú môcť dovoliť väčšie výdavky, aj keď recesia v Európe, ako aj vládne konsolidačné opatrenia budú ľudí držať v opatrnosti.

„Príspevok konečnej spotreby domácností k rastu ekonomiky by mal byť tento rok kladný pri miernom 0,4-percentnom medziročnom raste konečnej spotreby domácností,“ hovorí o odhade NBS hovorkyňa centrálnej banky Petra Pauerová.

Napríklad na potraviny míňajú domácnosti podľa údajov Štatistického úradu SR posledné tri roky medziročne stále mierne menej peňazí, aj keď ceny v obchodoch rastú. Výdavky rodín vlani výrazne stúpli jedine pri doprave, čo však súviselo s rastom cien palív a zdražením verejnej dopravy. Domáca spotreba vlani padala pri 3,6-percentnej inflácii, tento rok majú ceny rásť o menej ako tri percentá.

Práve naštartovanie domácej spotreby, ktorá by sa mala ešte výraznejšie oživiť v roku 2014, predstavuje jedno z riešení krízy, keďže bez spotreby domácností nie je možné naštartovať produkciu priemyslu, zvýšiť zamestnanosť a docieliť hospodársky rast. Zamestnanosť a rast platov však oproti stavu pred krízou stále viaznu. Zamestnaných bolo vlani 2,34 milióna ľudí, čo bolo ešte asi o 100-tisíc menej ako v roku 2008.

„I napriek predikovanému nárastu výkonu ekonomiky sa do budúceho obdobia nepočíta s nárastom zamestnanosti, ale k miernemu zníženiu nezamestnanosti by malo prísť v priebehu roka 2014, a to na úroveň 13,5 percenta,“ hovorí šéf Inštitútu pre hospodársku politiku Igor Kiss.

Oživenie domácej spotreby je však dôležité. Spotreba domácností totiž predstavuje niečo vyše 56 percent hrubého domáceho produktu. Konečná spotreba domácností bude podľa NBS ešte v prvých mesiacoch tohto roka ovplyvnená do značnej miery dopadom konsolidačných opatrení vlády.

„Predpokladáme však, že si domácnosti čiastočne tento dopad zmiernia, a to tak, že si siahnu na úspory. Teda vyšší očakávaný disponibilný príjem sa neprejaví v náraste miery úspor, ale bude použitý na spotrebu,“ povedala Pauerová.

Kým v predkrízových rokoch ľudia odkladali len päť percent zo svojho disponibilného príjmu, miera úspor domácností by sa v tomto roku mala pohybovať na úrovni takmer desiatich percent. „V lepších časoch úspory kumulujú a v horších z nich čerpajú, spätný pohľad na situáciu v roku 2009 však ukazuje, že toto správanie nie je jednoznačné. Práve výrazne zhoršenie ekonomickej situácie v roku 2009 poskytlo domácnostiam výstražný signál, a tie z obáv o budúcnosť aj v horších časoch dokonca zvýšili mieru úspor,“ hodnotí analytik VÚB banky Andrej Arady.

„Už dlhšiu dobu žijem tak, že si dobre premyslím, či niečo potrebujem a či to zužitkujem. Týka sa to predovšetkým oblečenia, kozmetiky, vybavenia bytu a stravovania v reštauráciách. Máme takisto úver na byt, ktorý musíme splácať, preto si nemôžem dovoliť v týchto časoch míňať,“ konštatuje 29-ročná rodáčka z Nitry Alica Winklerová.

„Partner síce nedávno postúpil v práci a začalo sa nám viac dariť, no výdavky na bežný chod domácnosti sú pre nás stále pomerne vysoké, preto sme v obchodoch pri míňaní opatrní,“ dodáva. Podľa údajov Štatistického úradu míňajú slovenské domácnosti najviac na potraviny, a to až viac ako 26 percent z ich celkových výdavkov, 20 percent ide na bývanie a energie a 11 percent na dopravu.

Reálne disponibilné príjmy domácností by mali pritom podľa centrálnej banky po dvoch rokoch negatívneho vývoja, teda po poklese v roku 2011 a stagnácii v minulom roku, tento rok mierne vzrásť, a to o 0,9 percenta, čo bude výsledkom najmä pomalšieho rastu cien. Inflácia by mala poklesnúť v tomto roku na 2,3 percenta, v roku 2014 až na 1,9 percenta. Najväčší vplyv na spomalenie rastu cien bude mať vývoj cien energetických a poľnohospodárskych komodít, ktoré idú smerom nadol.

Bankoví analytici sú však v odhadoch rastu domáceho dopytu pesimistickejší. Tvrdia, že aktuálne čísla z trhu práce a prieskumov medzi domácnosťami dokonca naznačujú, že sa tempo poklesu v tomto roku môže dokonca ešte prehĺbiť. „Najvyššia miera nezamestnanosti od roku 2004 aj jej postupný nárast nad 14-percentnú hranicu a pokles spotrebiteľskej dôvery na najhoršiu úroveň od začiatku roku 2009 nedávajú dôvod na optimizmus voči vyhliadkam reálnej konečnej spotreby domácností,“ tvrdí hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo.

To, čo rozhodne o tom, či sa Slovensko tento rok vyhne stagnácii, prípadne recesii, bude očakávaný prorastový príspevok čistého exportu, ktorý by sa však oproti predošlým dvom rokom mal výrazne zmierniť. Analytici pritom upozorňujú aj na fakt, že spotreba domácností je podobne ako hospodársky rast krajiny takisto závislá od situácie u exportných partnerov, keďže vyše štvrtina Slovákov je zamestnaných v priemysle.

„Aby naša ekonomika pocítila rast zahraničného dopytu, čo by sa následne mohlo prejaviť výraznejšie aj na spotrebe našich domácností, musia problémové krajiny eurozóny skonsolidovať svoje verejné financie, zlepšiť konkurencieschop­nosť a nastúpiť opäť na rastovú dráhu,“ konštatuje analytik Tatra banky Boris Fojtík. To, že oživenie hospodárstva by mohlo prísť, naznačujú plány automobiliek pôsobiacich na Slovensku, ktoré vlani vyrobili rekordných 900-tisíc áut a na tento rok majú opäť vysoké ambície.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba