V najväčších zeleninárskych obciach ľudia v zime zakladali novú úrodu zeleniny pod fóliou, teraz sú tisícky z nich na podpore. Výnimkou nie sú ani Tvrdošovce v okrese Nové Zámky známe pestovaním mrkvy a paradajok.
V obci s takmer 5 200 obyvateľmi pred vyše dvadsiatimi rokmi pestovali zeleninu v každej záhrade za domom. Posledným zeleninárskym mohykánom v Tvrdošovciach teraz zostalo už len družstvo. Ešte pred tromi štyrmi rokmi pestovali tvrdošovskí družstevníci paradajky na ploche 200 až 250 hektárov. Vlani však plocha paradajok klesla na sto hektárov. Dôvodom prudkého poklesu výmery je to, že slovenskí pestovatelia paradajok prestali dostávať dotácie ako ich konkurenti z juhoeurópskych krajín.
„Obmedzujeme výrobu paradajok, hoci máme kompletné vybavenie a dokážeme v sezóne zamestnať stovky ľudí. Lenže bez dotácií nedokážeme konkurovať dovážaným paradajkám a pretlakom,“ podotýka predsedníčka družstva v Tvrdošovciach Rozália Szabóová. Družstvo už začalo hľadať náhradný program, ktorý našlo v plantážovom pestovaní rakytníka rašetliakového.
Na Slovensku ide o ojedinelú plantáž. Pred troma rokmi vysadili všestranne liečivým kríkom dvanásť hektárov a sľubujú si, že rastlina, ktorá má liečivé nielen plody, ale aj lístky či mladé výhonky, dokáže poskytnúť družstvu príjmy aj zamestnanosť. Jedna bobuľka rakytníka napríklad zabezpečuje denný príjem vitamínu C, olej z rastliny má množstvo blahodarných účinkov na ľudský organizmus.
„Zatiaľ predávame čaj a čistú stopercentnú šťavu a na farmárskych trhoch sa rakytník dobre míňa. Veď v porovnaní s lekárňami je náš produkt o polovicu lacnejší,“ porovnáva Rozália Szabóová. Družstvo, ktoré obrába 3-tisíc hektárov pôdy, zamestnáva 110 ľudí, ale v sezóne počas špičkových prác aj 370. Napríklad len zber rakytníka poskytol prácu 35 ľuďom. Lenže, aby družstvo i dedina ožili, potrebovali by udržať aj pestovanie paradajok.
Ministerstvo pôdohospodárstva už avizovalo, že z Programu rozvoja vidieka podporí pestovateľov zeleniny a ovocia. „Chceli by sme posilniť zastúpenie čerstvých slovenských produktov na pultoch obchodov namiesto dovážanej zeleniny a ovocia, ktorá nespĺňa atribúty ani čerstvosti, ani chuti, ktorej sa dožadujú spotrebitelia,“ povedal štátny tajomník Štefan Adam.
„Pokiaľ by družstvo aj ostatní drobní pestovatelia mali záruky v podobe odbytu a ako-tak slušných cien, určite by sa pustili do pestovania zeleniny,“ myslí si Szabóová. Musia to byť však reálne záruky a nie iba na jeden či dva roky.
Dnes totiž v Tvrdošovciach zostal pri zeleninárstve len zlomok obyvateľstva, pritom nezamestnanosť sa blíži k pätnástim percentám. Bez práce je okolo 500 ľudí, ale fóliové tunely sa podľa starostu obce Mariána Tótha nik z nich vo veľkom nechystá obnovovať. V minulosti výnosné pestovanie mrkvy, paradajok a uhoriek sa ľuďom prestalo oplácať.
„V osemdesiatych rokoch vyrástli v Tvrdošovciach celé ulice nových rodinných domov. Ľudia si na ne zarobili zeleninou, ktorú dopestovali v záhradách, a celé súpravy vlakov ju odvážali do miest bývalého Česko-Slovenska,“ spomína Rozália Szabóová.
Rodina Szabóovcov patrila k typickým Tvrdošovčanom. Hneď po pracovnej zmene nastúpili rodičia do záhrady. Práca sa im vyplácala – záhrada im dala druhý zárobok – ročne to bolo okolo 30-tisíc aj viac korún. Príjmy zo zeleniny boli také vysoké, že motivovali ľudí k tomu, aby dreli vo fóliovníkoch.
„Nemyslím si, že sa podarí obnoviť zeleninársku výrobu v bývalom rozsahu, ale veľa ľudí by sa k nej vrátilo, keby malo istotu, že ich práca nevyjde nazmar,“ myslí si Rozália Szabóová. Kľúčová z hľadiska oživenia zeleninárstva by bola organizácia odbytu. Ľudia sa boja investovať do osív, zavlažovania, keď nemajú záruku, že to, čo vyrobia, predajú.