Lepšie využívané rodiace sady a nové ovocné plantáže by pritom mohli ponúknuť toľko pracovných príležitostí ako veľké priemyselné podniky. Zhruba tisíc nových pracovných miest by v tomto a budúcom roku podľa predsedu Únie ovocinárov Slovenska Mariána Vargu mohla priniesť len lepšia starostlivosť o súčasné produkčné sady.
„Štatisticky máme na Slovensku rodiace sady na ploche 7-tisíc hektárov, reálna zberová plocha je však nižšia o 4-tisíc hektárov,“ opisuje reálny stav slovenského ovocinárstva Varga. Len menšina pestovateľov sa hektárovými výnosmi 40 až 60 ton jabĺk a kvalitou plodov vyrovná západoeurópskej konkurencii. Celoslovenský priemer úrod je nízky – len 17 ton, pričom sú sady, kde sa zberá iba 5 až 6 ton z hektára.
Tohto roku ťažko očakávať, že sa na Slovensku rozbehne masová výsadba nových sadov. V celej Európskej únii sa končí plánovacie obdobie ohraničené rokmi 2007 až 2013. Dobiehajú už len vopred naplánované a eurofondmi financované výsadby. Žiaľ, slovenskí ovocinári celkom nevyužili príležitosť, keď ročne sa vysadilo len okolo 100 až 200 hektárov nových sadov, pritom pri dobrom projektovaní sa mohlo ísť podľa Vargu až na tisíc hektárov.
Využiť ovocinársky potenciál však možno aj na prelome starého a nového plánovacieho obdobia. „Keby ovocinári na tisíc hektároch sadov hospodárili naozaj intenzívne, teda stromy riadne strihali, živili a chránili pred chorobami a škodcami, vedeli by vytvoriť tisíc nových pracovných miest, ktoré by zaplatila vyššia úroda zo sadov,“ hovorí Marián Varga.
Snaha počínať si v každom sade profesionálne však naráža na obmedzenia, ktoré prinášajú nové odvody týkajúce sa pracovníkov na dohodu. „Namiesto toho, aby ovocinárske firmy prijímali sezónnych pracovníkov, obmedzujú pre 35-percentné odvody ich nábor. Sady, ktoré si vlani objednávali sto ľudí, teraz prijímajú desatinu z tohto počtu,“ vysvetľuje Varga.
Rez stromov budú robiť stroje, ktoré zďaleka nezabezpečia takú kvalitu strihu ako ľudia s nožnicami. Zdanenie práce na dohodu tak môže prekaziť plán zamestnať viac ľudí a zvýšiť úrody v sadoch. Únia ovocinárov sa preto obrátila na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby rezort začal rokovať s ministerstvami práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj financiami o tom, či neudeliť poľnohospodárom výnimku pri zamestnávaní dohodárov.
S intenzívnejšou výsadbou sadov sa dá zrejme rátať až po tom, čo budú jasné finančné rámce nového plánovacieho obdobia na roky 2014 až 2020. Podľa Vargových prepočtov by bolo možné ročne založiť sady na ploche od 500 do 1 000 hektárov. Každý vysadený hektár je schopný vytvoriť jedno pracovné miesto.
Slovenská poľnohospodárska univerzita pripravila za posledné desaťročie 150 odborníkov s ovocinárskou špecializáciou. „Časť z nich si musela hľadať uplatnenie aj mimo poľnohospodárstva, pretože mnohé družstvá zanechali ovocinárstvo,“ konštatoval šéf katedry ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva Oleg Paulen.
Ak má niekto priniesť nový vietor do plachiet ovocinárstva, mali by to byť práve mladí ľudia. Štát by im však mal, tak ako je to bežné na Západe, vytvoriť adekvátne štartovacie podmienky. Potom by sa pri využití eurofondov, ktoré hradia až 50 percent z nákladov na založenie sadu, mohli odhodlať vybudovať pre začiatok aspoň 5-hektárový ovocný sad. Táto výmera by mal uživiť jednu rodinu. S predajom ovocia by podľa Vargu nemal byť problém, pretože by ho vykúpili dve zatiaľ spoľahlivo fungujúce odbytové združenia Bonum a Sk Fruit.