Pokles dane, s ktorou by rok pred voľbami mohlo prísť zlacňovanie do obchodov, ale aj diera v štátnej kase, vlani v lete Kažimír označil za nereálny. Teraz však hovorí, že vláda s opatrením počíta. Daň zdvihla dočasne na 20 percent v roku 2011 Radičovej vláda s tým, že ak sa podarí znížiť deficit verejných financií pod tri percentá výkonu ekonomiky, daň sa vráti na 19 percent.
Keďže vláda tento rok naplánovala menej ako 3-percentný deficit, procedúra poklesu DPH sa začala. „Zatiaľ platia zákony, nebudem špekulovať. Nie je úmysel vlády ich meniť,“ povedal k tomu Kažimír. Ministerstvo financií ako prvý krok vyčíslilo, že na to, aby DPH mohla klesnúť a krajina by sa neprimerane nezadlžila, treba v roku 2015 dodatočných 229 miliónov eur. Okrem toho bude musieť vláda nájsť o rok trvalé riešenie, ako vykryť dieru vo výbere daní vo výške 250 miliónov eur, ktorú tento rok zalepila jednorazovými peniazmi z vystúpenia ľudí z druhého penzijného piliera.
Nižšia DPH nebude zadarmo
Ak by mala klesnúť DPH, vláda by možno musela zaviesť iné dane, napríklad zvažovanú daň z luxusných nehnuteľností. Alternatívou je aj masívne krátenie daňových únikov, čo sa však zatiaľ nedarí. Možnosťou je tiež znížiť verejné výdavky. To sa však pri nutnosti spolufinancovania môže biť s cieľom dočerpať do roku 2015 naplno eurofondy, kde sme z celkovej sumy 11,7 miliardy eur nateraz minuli len asi 40 percent.
Ekonómovia sú v odporúčaniach, či znížiť sadzbu DPH, opatrní. „DPH tvorí veľkú časť príjmov rozpočtu. Napríklad na tento rok sa naplánovalo, že jej podiel na celkových príjmoch bude viac ako 32 percent. Pritom podiel potravín spolu s nealko nápojmi na spotrebe je približne 16,3 percenta. Zníženie sadzby dane by preto celkom určite nabúralo rozpočet s otáznym pozitívnym efektom pre konečného spotrebiteľa,“ hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš.
Ušetrila by rodina 10 eur?
V roku 2011, keď Radičovej vláda zvýšila sadzbu DPH, narástli z toho dôvodu aj ceny v obchodoch, a to o 0,4 percenta. Vyššiu sadzbu dane pocítili najmä chudobnejšie rodiny či ľudia s priemernými príjmami. Napríklad manželom s dvoma deťmi, ktorí minuli mesačne na spotrebný tovar a služby 930 eur, vzrástli po zvýšení dane náklady asi o 10 eur. „Zvýšili sa ceny, no len mierne. Vplyv DPH na príjem štátneho rozpočtu bol vtedy takmer okamžitý, zvýšenie o jeden percentuálny bod predstavovalo pre štátnu kasu približne 200 miliónov eur,“ hovorí podpredseda SDKÚ pre ekonomiku Ivan Štefanec.
Prvotné plány vlády o väčších príjmoch pre štátnu kasu zvýšením DPH sa však v skutočnosti nenaplnili. Kúpyschopnosť Slovákov klesá, a to najmä v minulom roku, čo sa prejavilo aj na štátnych príjmoch. Zaúčinkovali tiež daňové podvody.
„Keby štát ukázal firmám, že dokáže efektívne odhaľovať daňové úniky a ide po nich naozaj tvrdo, firmy by určite menej využívali kreatívne účtovníctvo. Vytvárame priam ideálne prostredie pre daňové úniky, a to nielen v prípade DPH, ale aj dane z príjmu,“ hovorí daňová poradkyňa Monika Sobeková-Majková.
Pri prípadnom znížení DPH na potraviny by sa podľa ekonómov nielen výrazne znížili príjmy štátu, ale nemuseli by sa adekvátne znížiť ceny potravín. Ukázalo sa to už počas prvej Ficovej vlády, ktorá znížila DPH na knihy z 19 na 10 percent.
„Príjmy štátu z DPH poklesli, ale ceny kníh nie. Celý výnos vtedy zinkasovali obchodníci. Je málo pravdepodobné, že po znížení DPH o jedno percento pôjdu takisto aj ceny dolu o jedno percento,“ hovorí poradca premiéra a ekonóm SAV Pavol Kárász.
Iné štáty DPH zvyšovali
V súčasnom období, keď prakticky všetky krajiny Európy čelia nevyhnutnosti ozdraviť svoje verejné financie, možno nájsť veľa krajín, ktoré v rámci príjmových opatrení siahli aj po zvyšovaní nepriamych daní vrátane DPH. V rámci únie schválili od januára 2011 zvýšenie DPH okrem Slovenska aj Veľká Británia (zo 17,5 % na 20 %), Portugalsko (z 21 % na 23 %), Poľsko (z 22 % na 23 %) a Lotyšsko (z 21 % na 22 %).
„V situácii, keď pre nebezpečne rýchly nárast verejného dlhu musí byť prioritou hospodárskej politiky ozdravenie verejných financií, nie je najvhodnejší čas na diskusie o potenciálnom znižovaní daňových sadzieb,“ tvrdí analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Slovensko musí podľa terajších pravidiel Bruselu znížiť štrukturálny deficit verejných financií z vlaňajších 4,6 percenta výkonu ekonomiky na 0,5 percenta v roku 2015, pod hrozbou 70-miliónovej pokuty. Inštitút finančnej politiky pri MF SR vlani ku koncu roka vypočítal, že ak by sa príjmy z už prijatých opatrení napĺňali a nezvyšovali by sa výdavky, dodatočná konsolidácia v rokoch 2014 a 2015 by bola len v rozsahu do 100 miliónov eur. To však už neplatí, keďže rezort financií nedávno priznal po ekonomickom pribrzdení eurozóny aj Slovenska dieru v štátnej kase vo výške 360 miliónov eur.