Okrem Pobaltia, Slovenska, Rakúska a Nemecka boli totiž krajiny EÚ v recesii. Ak ekonomika produkuje menej, spravidla upadá export, domáca spotreba a netvoria sa pracovné miesta. Slovensko zatiaľ drží nad vodou export. Ekonomika však aj tak v poslednom štvrťroku 2012 menej tvorí nové pracovné miesta. Zamestnaných bolo podľa údajov Štatistického úradu SR 2,195 milióna ľudí, čo bolo medziročne menej asi o pol percenta.
Za celý minulý rok hrubý domáci produkt vzrástol o dve percentá, ale v poslednom kvartáli len o 0,7 percenta. „Trh pritom v priemere očakával rast až o 1,5 percenta. Posledné mesačné čísla z priemyslu, stavebníctva aj maloobchodu však zvýrazňovali negatívne riziká predikcií a naznačovali, že rast HDP by mohol byť pomalší,“ komentoval vývoj od októbra do decembra 2012 analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Údaj za posledný štvrťrok však skreslila skutočnosť, že rok predtým ekonomike mimoriadne pomohlo to, že sa odovzdala do užívania rýchlostná cesta R1 od Nitry na Banskú Bystricu.
V každom prípade ľudia v obchodoch míňajú menej, ako čakala vláda. Je možné, že aj mierny pokles domácej spotreby na úrovni 0,1 percenta, ktorý na tento rok očakáva ministerstvo financií, je nedosiahnuteľný. Ak sa to potvrdí, rezort financií bude musieť plátať ďalšiu dieru v štátnej kase. Posledný výpadok z dôvodu horšieho vývoja ekonomiky vo výške viac ako 360 miliónov eur sa zaplátal jednorazovými príjmami z vystúpenia ľudí z druhého piliera a vládnymi úsporami. Dane kabinet zvyšovať ďalej nechce, prípadné škrtenie výdavkov však tiež pocíti ekonomika.
Ekonómovia vkladajú nádeje do vývoja v Nemecku, ktoré sa najviac zotavuje z dlhovej krízy v eurozóne. „To by malo mať pozitívny vplyv aj na výkonnosť slovenskej ekonomiky, najmä v druhej polovici roka. Aj z tohto dôvodu zatiaľ nemeníme náš odhad rastu HDP v roku 2013 na úrovni 1,6 percenta,“ dodáva Koršňák. Riziká sú však skôr nadol. Ministerstvo financií nateraz počíta s rastom ekonomiky o 1,2 percenta. Takýto rast je však nízky na to, aby ekonomika dokázala vo veľkom tvoriť nové pracovné miesta.
Časť analytikov tlmí optimizmus ešte viac. „Za celý rok by slovenská ekonomika mohla vzrásť o 0,5 percenta, za predpokladu, že v druhej polovici roka sa očakávané oživenie v Nemecku premietne aj do vyššieho dopytu po slovenských výrobkoch,“ dodáva analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Ďalší analytik nepredpokladá tento rok výrazné štrukturálne zmeny v ekonomike oproti vlaňajšku. „Domáci dopyt by mal naďalej ťahať ekonomiku nadol a zahraničný dopyt bude určovať, ako naša ekonomika porastie. Jej rast by však zďaleka nemal byť taký rýchly ako v minulom roku a bude bližšie k rastu nemeckej ekonomiky,“ myslí si ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík.