Korčok: Tlak na krátenie dotácií z únie sme ustáli

18.02.2013 07:00

Slovensko sa po nedávnom summite EÚ stalo druhým najúspešnejším štátom, čo sa týka pridelených eurofondov na obdobie 2014 až 2020.

Na každého obyvateľa dostaneme v prepočte 344 eur ročne, čo je najviac po Estónsku (ďalšie informácie v článku Z nových eurofondov pôjde tretina na cesty). Slovensko dostane z rozpočtu viac, ako čerpá doteraz, aj keď celý rozpočet EÚ sa stenčil. Diplomatickou cestou sme presvedčili bruselských úradníkov, že pri krátení eurofondov sa ešte viac prehĺbia regionálne rozdiely. „Ako jedna z mála krajín sme požiadali pred summitom o bilaterálne konzultácie, kde sme jasne nakreslili naše červené línie, za ktoré nemôžeme ísť,“ hodnotí v rozhovore pre Pravdu veľvyslanec Slovenska pri Európskej únii Ivan Korčok.

Ako jedna z mála krajín únie sme požiadali pred...
Ako jedna z mála krajín únie sme požiadali pred summitom o bilaterálne konzultácie," hovorí veľvyslanec Slovenska pri Európskej únii Ivan Korčok. Autor: MZV SR

Hrozilo reálne Slovensku, že z eurofondov dostaneme menej?

Naša pozícia bola daná prioritami. Keď sme ich stanovovali, išli sme s kožou na trh, lebo sme nemohli vedieť, či ich dosiahnutie bude reálne. Takto pred rokom sme mali iné starosti ako dnes. Pár krajín chcelo znížiť rozpočet až o 200 miliárd. Bola kohézia ohrozená? Bola. Vlastne táto hrozba dala dokopy kohézne krajiny, aby vytvorili spoločný blok, ktorý nebolo možné obísť. Ako jedna z mála krajín sme požiadali pred summitom o bilaterálne konzultácie, kde sme jasne nakreslili naše červené línie, za ktoré nemôžeme ísť. Nechceli sme čakať, že nám niečo padne do lona. Vedeli sme, že pri peniazoch by to bolo naivné.

Samotný summit bol zrejme dosť hektický, keďže sa rokovalo v noci.

Áno, akosi sa nám etablovala kultúra nočných zasadnutí. Nespokojní nie sme len my a nielen preto, že to je fyzicky mimoriadne náročné. V deň summitu bežia pred jeho začiatkom veľmi intenzívne rokovania. Ak by sme mali začať ráno, premiéri by museli prísť ešte o deň skôr. Už dvojdňové rokovania sú pre šéfov exekutívy veľmi dlhým časom stráveným v Bruseli. Preto tá noc kompenzuje deň, ktorý by bol potrebný navyše.

Niektorí opoziční politici tvrdia, že Slovensko dostalo viac, lebo aj slovenskí občania sa poskladali na záchranu zadlžených krajín eurozóny.

Čo sme dostali, sme dostali preto, lebo sme dokázali úspešne ovplyvniť nastavenie rozhodujúcich kritérií. Podarilo sa nám nasmerovať ich tak, že nás doviedli k priaznivej sume. A, samozrejme, preto lebo regionálne rozdiely u nás sú objektívnym faktorom.

Slovensko síce získa o vyše dve miliardy viac ako v predchádzajúcom programovacom období, ale krajina v tom končiacom sa vyčerpala len 38 percent prostriedkov. Tento fakt Brusel pri prerozdeľovaní financií nezohľadňuje?

Áno, tlak tu jednoznačne bol, aby sa pri nízkom čerpaní znižovala alokácia na kohéziu. Podarilo sa nám to ustáť. Navyše v našom prípade je komisia vyzvaná, aby hľadala možnosti, aby neboli ohrozené prostriedky, ktoré musíme vyčerpať v súčasnej finančnej perspektíve. Mimochodom, myslím si, že časový tlak na čerpanie má svoje opodstatnenie. Iná vec však je, že rýchlosť čerpania závisí aj od toho, či ste schopní čerpať tak, ako si to predstavuje komisia. O tomto sa vedú tvrdé rokovania v rámci prípravy partnerskej dohody.

V každom prípade čistý zisk z eurofondov na roky 2014 až 2020 nebude celkom 13 miliárd eur, keďže ešte treba odpočítať spolufinancovanie.

Máme viac ako doteraz. Teraz musíme vyrokovať zmysluplné podmienky v partnerskej dohode. Musíme podstatne zlepšiť zázemie pre čerpanie. Čiže tých viac prostriedkov je šanca pohnúť krajinu k lepšiemu. Hovoriť o „ziskoch“ pri rozpočte EÚ nie je celkom na mieste. Lebo čistí prispievatelia by mohli hovoriť o „stratách“. To by bola absurdná rovnica.

Celkovo rozpočet Európskej únie na budúcich sedem rokov nakoniec klesol na úroveň 960 miliárd eur. Je to podľa vás prijateľný kompromis vzhľadom na súčasnú situáciu v eurozóne?

Každý musel ustúpiť. Ani my nemôžeme ignorovať fakt, že čistí prispievatelia musia doma vysvetľovať, prečo odvádzajú do EÚ viac, ako dostávajú. To tiež nie je ľahká pozícia našich bohatších priateľov v EÚ. Kompromis je však prijateľný, pretože celkové zníženie nezasiahlo ani naše národné priority a neurobilo sa na úkor tých prostriedkov, ktoré majú odstraňovať regionálne rozdiely.

Európska únia vyčlenila aj šesť miliárd na podporu boja proti nezamestnanosti mladých ľudí. O tieto zdroje sa Slovensko bude môcť uchádzať spoločne so Španielskom či Gréckom. Bude Brusel určovať aj to, ako a kde sa majú tieto peniaze použiť, či je to na krajinách?

Posolstvo summitu je jasné: nezamestnanosť mladých je vážny problém. Ako spoločenstvo v tom nechceme nechať jednotlivé krajiny odkázané samy na seba a spoločné programy musia mať aj finančné krytie. Verím, že parametre použitia sa nastavia veľmi rýchlo.

Konečné slovo k rozpočtu však bude mať Európsky parlament, z ktorého sa doteraz ozývali kritické hlasy najmä k zvažovaným rozpočtovým škrtom. Čo by znamenalo, ak by ho neschválili?

Parlament voči členským krajinám veľmi často zdôrazňuje, že má priamy mandát od občana na presadzovanie spoločného európskeho záujmu. Toto je dobrá príležitosť dokázať to v praxi. Zároveň parlament bol veľmi silným spojencom v prospech kohézie. To, že kohézny balík nebol výrazne okresaný, je aj jeho veľká zásluha. Na toto nezabúdame.

Vy ste v centre diania. Aká je nálada europoslancov?

Ako vždy, bojovná. Pokiaľ však ide o našich slovenských, tam bojujeme spolu. Teraz musia aj oni zabrať a presvedčiť kolegov, že rozpočet nie je ideálny, ale oveľa lepší ako žiadny!

Európsky parlament tiež na predstaviteľov vlád tlačí, aby sa nezaplatené záväzky nepresúvali do ďalších rokov, ale boli pokryté už v tomto roku. Európsky rozpočet totiž na rozdiel od štátnych rozpočtov nemôže vytvárať deficity. Hrozí únii deficitný rozpočet?

Deficitný určite nie v takom zmysle, ako to poznáme z členských štátov. Praktickým problémom je však likvidita. Inými slovami, čoraz častejšie nemá komisia prostriedky na uhrádzanie faktúr a tento balvan nesplatených záväzkov tlačíme pred sebou. To nie je dobré.

Za akých podmienok sa tomu dá predísť?

Príležitosť je každý rok, keď schvaľujeme rozpočet na ten nasledujúci. Problémom je, že sa nám roztvárajú nožnice medzi záväzkami a platbami. Viem, že čistí prispievatelia sa na to logicky dívajú cez ich príspevky do rozpočtu EÚ. Ak však súhlasia so záväzkom, musí nasledovať aj platba.

V každom prípade neschválenie rozpočtu na celé obdobie rokov 2014 až 2020 by v súčasnej napätej situácií nebolo dobrým signálom pre finančný sektor a v konečnom dôsledku by mohlo viesť k zdražovaniu financovania dlhov problémových krajín.

Nechcem špekulovať o dosahu na financovanie problémových krajín. Problém dlhu je oveľa komplexnejší. Ale zrejmé je, že rozpočet EÚ má byť impulzom pre hospodársky rast, ktorý je jedným z predpokladov dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Preto potrebujeme mať istotu rozpočtu EÚ od prvého dňa budúcej finančnej perspektívy.

Je podľa vás správne, že Brusel chce znižovať rozpočet na úkor vedy a výskumu a radšej sa nezameria na to, aby znížil svoje vlastné administratívne náklady, napríklad znížením počtu úradníkov s platmi?

Zníženie rozpočtu vrátane výdavkov na vedu a výskum nenavrhol Brusel, ale členské štáty. Komisia, naopak, navrhovala radikálne navýšenie. Problém je, že z navrhovaných vysokých spoločných prostriedkov na vedu, napríklad na úkor kohézie, by čerpal pomerne obmedzený okruh krajín. Tu by sme boli jednoznačne čistí prispievatelia my.

Každý z asi 4 000 vysokopos­tavených funkcionárov v štruktúrach EÚ zarobí mesačne so všetkými príplatkami až 21 310 eur. Nie je tu priestor na škrty?

Nikto nespochybňuje atraktívnosť odmeňovania v európskych inštitúciách. Hodnovernosť v poslednej dobe publikovaných čísiel opakovane vysvetľuje náš komisár Maroš Šefčovič. On vie veľmi dobre, že suma, ktorú uvádzate, hýbe emóciami. Môže to znieť nepredstaviteľne, ale on vie rovnako aj to, že pre odborníkov v určitých sektoroch táto suma nestojí za to, aby zbalili rodiny a išli na pár rokov robiť do európskych inštitúcií. Môj názor je, že aj v komisii by sa mala presadzovať silnejšia a adresná platová diferenciácia.

Slovensko chystá začiatkom budúceho týždňa dvojdňovú medzinárodnú konferenciu o budúcnosti eurozóny, ktorá bude doteraz najväčšou svojho druhu v krajine. Hlavnou témou bude práve rozpočet únie na najbližšie roky. Čo takéto stretnutia znamená pre Slovensko?

Máme za sebou tri vyčerpávajúce roky dlhovej krízy. Zažili sme mnohé dramatické chvíle. Prijali sa bezprecedentné opatrenia. Situácia sa nateraz upokojila, ale ja ju vnímam skôr ako oddychový čas. Musia prísť ďalšie systémové zmeny v eurozóne. Pre Slovensko je táto konferencia jednoznačne pozitívna reklama, pretože sme schopní dostať k nám ľudí, ktorí budú mať na podobu budúcich zmien v eurozóne výrazný vplyv. Aj načasovanie konferencie je ideálne.

Ako by sme z toho mohli v budúcnosti vyťažiť?

Zmysel podujatia nemusíme vždy merať len tým, čo z toho dokážeme vyťažiť pre seba. Na druhej strane, každá téma či problém sú ovplyvňované kritickou masou, ktorá formuje verejnú mienku. Čiže táto konferencia je skvelá možnosť napríklad pre médiá poskytnúť verejnosti kvalifikované názory odborníkov na to, čo sa udialo a čo sa bude diať v eurozóne. Napríklad aj zodpovedať na otázku, či bola alternatíva urobiť niektoré opatrenia na záchranu eura inak. Očakávam však veľmi živú diskusiu o tom, za akých podmienok a v akom časovom horizonte ideme dospieť k bankovej únii. Bol som pri rokovaniach o bankovom dohľade od úplného počiatku až do poslednej chvíle, keď sme dosiahli dohodu. Viem, že ďalšie dva piliere bankovej únie budú oveľa ťažšie. Podoba bankovej únie je známa, nejdeme tu vymýšľať alternatívy. Prvý pilier – bankový dohľad, druhý, tzv. banková rezolúcia, čo je veľmi zjednodušene proces reštrukturalizácie bánk s čo najmenším podielom verejných financií a spoločná garancia depozitov.

Ivan Korčok (48) zastáva od roku 2009 funkciu veľvyslanca Slovenska pri Európskej únii v Bruseli. V minulosti vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a Univerzitu Komenského. Za Mečiarovej vlády v rokoch 1996 a 1997 bol hovorcom Ministerstva zahraničných vecí SR. Za prvej Dzurindovej vlády bol štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí. Neskôr absolvoval diplomatické posty v Nemecku, Švajčiarsku a na Misii SR pri NATO v Bruseli.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku