Z Tokia si objednali slovenské červené vína

Slovensko nemôže súťažiť v exporte vína s takými veľmocami, ako je v Európe Francúzsko či Taliansko alebo v Južnej Amerike Čile a Argentína. A predsa sú v reštauráciách vo svetových metropolách v ponuke už aj slovenské vína. Na vínne lístky sa dostali ako vína ukazujúce nevídaný potenciál malej stredoeurópskej krajiny.

24.02.2013 22:18
Víno, Mrva, Stanko Foto:
Ilustračné foto
debata (13)

Po prvý raz zarezonovalo slovenské víno vo svete, keď ikona svetového vinárstva Američan Robert Parker udelil Rizlingu rýnskemu zo Chateau Belá 94 bodov. Američania si mohli vylámať zuby na mene vinára, ktorý ho stvoril. Volal sa Miroslav Petrech a jeho meno sa neskôr učili slabikovať aj francúzski someliéri. A nie hocikde. Rovno na Champs Elysées.

Petrechove vína vďaka jeho nemeckému priateľovi Egonovi Müllerovi obleteli celý svet. Objavili sa aj v Ázii – v Japonsku, v Singapure, ba aj u protinožcov v Austrálii. Ako však Nemci hovoria, jeden úspech, žiaden úspech. To, že na Slovensku sa rodia výnimočné vína, si čoraz viac všímajú v Ázii, na panenskom trhu vína, kde sa usilujú uchytiť vinári zo všetkých veľkých vinárskych krajín.

Niekedy je to náhoda, ktorá pripúta pozornosť k vínu. Manažéri japonskej spoločnosti Misuzu pôsobiacej na Slovensku ochutnali na večeri víno trnavských vinárov Vladimíra Mrvu a Petra Stanka. Cabernet Sauvignon a Rizling rýnsky im tak zachutili, že si zobrali pár fliaš do Tokia. A do kufra si pribalili aj vína šenkvického vinára Ladislava Šeba. Chceli sa podeliť s dobrým vínom a zároveň túžili spoznať mienku odborníkov.

„V Japonsku, kde sa ešte len rodí tradícia pitia vína, mimoriadne dajú na mienku someliérov,“ hovorí Vladimír Mrva. Aby sa ubezpečili, že kúpili dobré víno, vyhľadali odborníka. A tak dali kolekciu slovenských vín posúdiť japonskej someliérke Yumi Tanabe. Táto Japonka pôvodne vyštudovala matematiku, ale viac ako čísla ju očarili vôňa a chuť vína.

Na konci sedemdesiatych rokov minulého storočia začali Japonci koketovať s vínom. Dovážali ho nielen z Francúzska, ale aj zo Spojených štátov, a tak sa Yumi Tanabe vybrala do New Yorku, kde si na Cornellovej univerzite urobila dvojročný vinársky postgraduál. A urobila dobre, lebo ako roky plynuli, začali Japonci pomaličky prichádzať na chuť vínu.

Naozaj pomaličky, pretože japonská spotreba vína na konci roku 2010 v prepočte na hlavu bola len dva litre. Víno je však v kurze a čo je najdôležitejšie, chutí mladým a vzdelaným ľuďom.

„Japonci veria na francúzsky paradox, teda, že pitie červeného vína podporuje zdravie,“ odpovedala Yumi Tanabe na otázku, aké víno majú Japonci najradšej, argentínskej novinárke Laure Saiegovej. Argentínčanka chcela vedieť, či im chutí Malbec a Cabernet Sauvignon. „Chutí,“ odpovedala Japonka. Ale pozitívnej odpovede sa dočkali aj slovenskí vinári. Vysoko ohodnotila Cabernet Sauvignon dvojice Mrva Stanko ovenčený zlatom z Paríža, ale aj Alibernet od Ladislava Šebu.

A nezostalo len pri ústnom ocenení. Obe slovenské vinárstva dostali z Tokia objednávky na pár tisíc fliaš. Tie prišli z reštaurácií sídliacich na slávnej ulici Ginza. Je to veľká poklona pre slovenské červené vína. Predávajú sa tam, kde servírujú slávne vína z Bordeaux, Burgundska či Toskánska.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba