Vláda naplánovala už na tento rok štart výstavby rýchlych ciest vo viacerých regiónoch, ale D4 sa odsunula z roku 2013 najskôr na rok 2015. Obchvat má ísť od Jaroviec k Ivanke pri Dunaji a ďalej cez Raču a Malé Karpaty až smerom k Devínskej Novej Vsi.
Problémom je, že Národná diaľničná spoločnosť sa vraj musí popasovať s chráneným vtáctvom. Kilometrové kolóny tak zostanú v hlavnom meste realitou minimálne do roku 2022, ak nie dlhšie.
Ako priznala investičná riaditeľka diaľničiarov Viktória Chomová, pri posudzovaní vplyvov diaľnice D4 na životné prostredie sa zistilo, že stavba ohrozí významné vtáctvo hniezdiace pri Dunaji. "Budeme nútení vyhlásiť vyšší verejný záujem,“ vraví Chomová s tým, že sa navrhnú kompenzačné opatrenia ako napríklad výsadba nového lesa, kde bude vtáctvo hniezdiť. Problémom je tiež nesúlad s územným plánom Bratislavy. Trasa obchvatu tak, ako je zakreslená v plánoch, totiž prechádza chráneným územím vysokého stupňa ochrany. "Variant odporúčaný záverečným stanoviskom rezortu životného prostredia v procese EIA nie je v súlade s územným plánom Bratislavy, je potrebná jeho zmena,“ hovorí Marcel Jánošík z Národnej diaľničnej spoločnosti.
"Iniciovali sme už čo najskôr stretnutie v Národnej diaľničnej spoločnosti, aby sme zistili, v akom rozsahu budú potrebné zmeny v územnom pláne. Náklady na jeho zmenu bude znášať mesto,“ tvrdí Ľubomír Andrassy, hovorca primátora Bratislavy.
Termín začatia stavebných prác na bratislavskom obchvate sa rok čo rok posúva. Ešte bývalý minister dopravy Ján Figeľ (KDH) hovoril o máji 2013. Vtedy sa mala začať stavať prvá časť obchvatu od Jaroviec po Ivanku pri Dunaji v dĺžke 27 kilometrov a hotová mala byť v roku 2018. Terajší minister dopravy Ján Počiatek chce prvý úsek stavať až v roku 2015, pretože podľa neho bol Figeľov plán príliš ambiciózny. "Ide o mimoriadne komplikovanú stavbu, ktorá si vyžaduje postupy, ktoré na Slovensku ešte neboli použité. Keďže diaľnicu nie je technicky možné viesť inou trasou, musia sa urobiť výnimočné opatrenia na ochranu biotopov. Túto cestu chceme určite rozostavať ešte počas tohto funkčného obdobia. Veríme, že sa nevyskytnú neprekonateľné prekážky,“ reaguje Martin Kóňa, hovorca ministra dopravy.
Práve o roku 2015 si však zase v diaľničnej spoločnosti myslia, že je veľmi ambiciózny, čím naznačujú, že výstavba môže prísť aj neskôr. Nasledujúca diaľnica od Rače po Záhorskú Bystricu, ktorej súčasťou je aj tunel Karpaty, sa začne týčiť v roku 2017 a štvorkilometrová štvorprúdovka k hranici s Rakúskom až v roku 2019. Podľa predbežných odhadov by tak kamióny a autá prichádzajúce z celého Slovenska mal odkloniť obchvat až v roku 2022.
"Ministerstvo dopravy by malo tlačiť na termíny, čo sa za vedenia Jána Počiatka nerobí. Podľa konania, respektíve nekonania ministra, Smer nemá za prioritu stavať žiadnu diaľnicu. Minister je evidentne nekompetentný a neschopný viesť taký megarezort,“ nazdáva sa Figeľ.
Prvá časť diaľnice D4 by mala podľa odhadov vyjsť štát až na 576 miliónov eur, úsek po Záhorskú Bystricu 599 miliónov eur a posledná diaľnica od Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom na 100 miliónov eur. Odkiaľ vezme krajina na D4 peniaze však stále nie je jasné. Kým predchádzajúci minister Figeľ chcel obchvat Bratislavy stavať cez verejno-súkromný PPP projekt, súčasná vláda zatiaľ definitívne nepotvrdila, či sa bude uberať týmto smerom.
"Financovanie projektu v tejto fáze prípravy ešte nie je možné určiť,“ dodal Kóňa. Stavby v Bratislavskom kraji však platiť z eurofondov možné nie je, pretože HDP na Bratislavčana je vysoko nad európskym priemerom.
Bratislavský obchvat by mal zároveň odľahčiť preťažené úseky diaľnice D1 od vjazdu do Bratislavy smerom z Trnavy až po Petržalku vrátane Prístavného mosta. Po tejto trase, ktorá patrí k najvyťaženejším slovenským cestám, prejde denne priemerne viac ako 100-tisíc vozidiel, z toho 14-tisíc je nákladných.
Počiatek: Urobíme všetko, aby D4 mohla byť čo najskôr
Obchvat Bratislavy, teda diaľnica D4, je pre hlavné mesto podľa ministra dopravy Jána Počiatka (Smer) veľmi potrebná. Vidí ju preto ako nevyhnutný predpoklad pre vyriešenie dopravnej situácie v Bratislave v období najbližších desiatich rokov.
„Diaľnica D4 je pre Bratislavu potrebná a urobíme všetko pre to, aby ju bolo možné realizovať čo najskôr,“ uviedol Počiatek na pondelkovej tlačovej konferencii po rokovaní s primátorom hlavného mesta Milanom Ftáčnikom (nezávislý s podporou Smeru).
Minister si uvedomuje, že z dlhodobého hľadiska je dopravná situácia v Bratislave neudržateľná. „Jediným riešením, ktoré vôbec existuje, je obchvat Bratislavy,“ podotkol Počiatek. Už viackrát pritom avizoval, že obchvat je najhorúcejším kandidátom na výstavbu formou verejno-súkromného partnerstva, teda cez takzvaný PPP projekt.
„Pretože štátny rozpočet na to kapacitu nemá a aplikovanie európskych fondov na túto stavbu je veľmi otázne,“ odôvodnil minister. Diaľnicu D4 považuje za veľmi dôležitú investíciu pre hlavné mesto aj primátor Ftáčnik. „Mala by pomôcť najmä riešeniu tranzitnej dopravy v Bratislave,“ podotkol.
Najnovšie plány pritom hovoria o začiatku výstavby obchvatu v roku 2015. Samotná Národná diaľničná spoločnosť (NDS) však považuje tento termín za veľmi ambiciózny. Problémom pri príprave výstavby štvorprúdovky môže byť to, že v rámci procesu posudzovania vplyvu diaľnice na životné prostredie (EIA) sa našli významné vplyvy stavby na územia Natura 2000. Konkrétne vplyv na hniezdiská vtákov popri Dunaj.
Ďalším problémom je nesúlad s územným plánom mesta Bratislava. No situáciu nezjednodušujú ani požiadavky a stanoviská takmer každého z okolia Bratislavy, koho sa stavba dotýka.
TASR