Negatívny vývoj sa začal v roku 2008 a medzitým sa oddelil od rozvinutých regiónov, ako sú napríklad Spojené štáty. Stredná a východná Európa je silne závislá na eurozóne, kde by mal v strednodobom horizonte podľa prognóz Európskej komisie opäť nastať rast. K tomu sa ale experti WIIW stavajú značne skepticky.
„Existuje len skutočne málo podrobných analýz, prečo by mal v rokoch 2014 a 2015 automaticky prísť rast,“ povedal Landesmann.
Podľa pracovníka WIIW Vasilija Astrova čakajú východnú Európu všelijaké vyhliadky, len nie ružové. Astrov tento záver zopakoval pri predstavovaní trojročnej prognózy niekoľkokrát.
„Nie je tu nič pozitívne, čo by stálo za zmienku,“ povedal Astrov. Export klesá, pracovný trh je napätý, tuzemský dopyt stagnuje, respektíve klesá, banky menej požičiavajú a podnikatelia investujú len váhavo. Napriek tomu by však tento región od roku 2014 mohol opäť zaznamenať silnejší rast. Rast HDP by podľa WIIW mohol byť v priemere 2,3 percenta, v roku 2015 potom okolo troch percent.
Už v roku 2012 touto časťou Európy otriasol strach z nového hospodárskeho poklesu eurozóny, z takzvanej recesie dvojitého dna. Rozvoj strednej a východnej Európy je v „ostrom kontraste s rozvíjajúcimi sa trhmi v Ázii a Latinskej Amerike“, čo podľa WIIW podčiarkuje závislosť priestore krajín platiacich eurom, ktorý bol otrasený krízou.
Za najúspešnejších vývozcov skupiny stredoeurópskych a východoeurópskych štátov sú považované Poľsko, Česko a Maďarsko, ktoré sa silno zameriavajú na eurozónu a predovšetkým na Nemecko, kde bol pomerne značný rast, vysvetlil Astrov. V týchto krajinách je rast silnejší ako na Balkáne, ktorý sa skôr orientoval na južnú Európu. A tá sa teraz nachádza v recesii.
Napäté pracovné trhy strednej a východnej Európy stále ešte nevykazujú žiadne uvoľnenie. K tomu by ale podľa Astrova bol potrebný niekoľkoročný rast vo výške najmenej troch percent. „Od toho je väčšina týchto krajín ďaleko vzdialená,“ dodal.
V niektorých štátoch, ako je Chorvátsko, sa naďalej vyostruje tlak kvôli vlnám prepúšťania predovšetkým vo verejnom sektore. „Srbsko za štyri až päť rokov prišlo o viac ako 20 percent zamestnancov,“ povedal Astrov. To samozrejme vedie k stagnácii, respektíve poklesu tuzemského dopytu.
Zatiaľ čo v menej rizikových krajinách, ako sú Poľsko, Česko a Slovensko, zostala úroveň poskytovania pôžičiek stabilná, v Rumunsku, Slovinsku a Maďarsku je situácia opačná.
K tomuto negatívnemu rozvoju prispieva aj fakt, že podnikatelia radšej sedia na peniazoch, než aby ich investovali, domnieva sa Astrov. O dynamiku investícií sa tak starajú predovšetkým verejné obstarávania. Príkladom je Rumunsko, ktoré vlani vložilo financie do výstavby ciest. Stavebné aktivita ale v celom regióne už roky klesá, v Slovinsku a Bulharsku zhruba o 15 percent ročne.