Snažia sa tak udržať dôveru v európsky bankový sektor a rozptýliť obavy, že ak je možné pripraviť bankových klientov o časť vkladov na Cypre, môže sa to stať v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie.
„Keďže tento postup nebol ministrami financií eurozóny iba schválený, ale tiež navrhnutý, predstavuje znepokojujúcu správu pre každého, kto má bankové vklady v eurozóne,“ uviedol na svojich internetových stránkach ekonomický redaktor spoločnosti Sky News Ed Conway.
„Zo situácie na Cypre a tejto dohody nemožno vyvodzovať závery pre ostatné krajiny eurozóny,“ tvrdí však zdroj zo španielskeho ministerstva hospodárstva. Španielsko si už od eurozóny pomoc pre svoj bankový sektor zabezpečilo vlani.
Bývalý český minister priemyslu a obchodu Vladimír Dlouhý, ktorý teraz pôsobí ako poradca spoločnosti Goldman Sachs, označil jednorazové zdanenie vkladov za nebezpečný precedens. Dodal však, že chápe, že európski politici žiadajú od Cypru určité obete.
„To najlepšie, v čo môže zvyšok sveta dúfať, je to, že cyperský prípad je dostatočne unikátny, aby nevyvolal paniku v Aténach a Madride (alebo v Lisabone, Dubline a Ríme),“ napísal ekonomický redaktor denníka Washington Post Neil Irwin.
„Tento bezprecedentný krok je extrémnym opatrením a podľa nášho názoru vyvolá určitú paniku v okrajových častiach eurozóny. Nemôžeme vylúčiť určitý odliv kapitálu,“ uviedla analytička Annalisa Piazzaová zo spoločnosti Newedge Strategy.
Španielska centrálna banka upozornila, že v dôsledku udalostí na Cypre neregistruje žiadne známky odlivu kapitálu zo Španielska. „Španielsky bankový systém funguje za úplne normálnych podmienok,“ uviedol hovorca banky.
Prezident chce zmierniť dopad na malých sporiteľov
Cyperský prezident Nikos Anastasiadis usiluje o zmenu kontroverzného zdanenia bankových vkladov dohodnutého v rámci pomoci od eurozóny, aby obmedzil vplyv na malých sporiteľov. Prezident to uviedol v nedeľu vo svojom prejave. Upozornil tiež, že sporitelia, ktorým zdania vklady, budú odškodnení akciami bánk. Vyzval tiež zákonodarcov, aby program pomoci schválili.
„Zdieľam zlú náladu, ktorú toto ťažké rozhodnutie spôsobilo,“ povedal prezident. „Preto naďalej bojujem za to, aby bolo rozhodnutie eurozóny v najbližších hodinách zmenené, a obmedzil sa tak vplyv na malých sporiteľov,“ dodal.
Anastasiadis upozornil, že Cyprus si musel vybrať medzi zdanením bankových vkladov a štátnym bankrotom. Ten by podľa neho mohol viesť k odchodu krajiny z eurozóny. „Riešenie, ktoré sme zvolili, nie je tým, čo sme chceli. Za daných okolností je však najmenej bolestivé,“ vyhlásil.
Banky už zmrazili daň na účtoch
Na Cypre oznámenia dohody o zdaňovaní vkladov vyvolalo masívne vyberanie hotovosti z bankomatov. Banky už ale urobili kroky k tomu, aby boli na účtoch zmrazené sumy zodpovedajúce dani. Cyperská vláda navyše podľa štátneho rozhlasu uvažuje o možnosti, že v utorok ponechá banky zatvorené, aby zabránila vyberaniu vkladov. V pondelok je na Cypre štátny sviatok.
Ministri financií krajín eurozóny sa v noci na sobotu dohodli na programe pomoci Cypru v objeme až desiatich miliárd eur. Cyprus ale v rámci dohody musí vybrať jednorazovú daň 9,9 percenta z bankových vkladov nad 100 000 eur a 6,75 percenta z nižších vkladov.
Cyprus je po Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielsku piatou krajinou, ktorá musela v dôsledku dlhovej krízy požiadať eurozónu o finančnú pomoc. S pomocou, ktorú predtým dostali iné krajiny eurozóny, podmienka zdanenia vkladov spojená nebola. Cyprus by bez finančnej pomoci zrejme musel vyhlásiť platobnú neschopnosť.
„Cyprus je pre nás systémovo dôležitý. Napriek malému rozmeru tamojšej ekonomiky by chaotický vývoj na Cypre mohol podkopať výrazný pokrok pri stabilizácii eurozóny dosiahnutý v minulom roku,“ upozornil člen vedenia Európskej centrálnej banky Jörg Asmussen.