Cyprus nás oberá cez dane o milióny. Má sa to zastaviť

, 18.03.2013 20:00, aktualizované: 19.03.2013 08:00
Nákup, euro, peniaze
Ilustračné foto Autor:

Slovensko zadlženému Cypru neprispeje cez euroval 80 miliónmi eur zadarmo. Slovenská vláda, podobne ako celá eurozóna, spoločnú 10-miliardovú pomoc berie ako ďalší príspevok k záchrane eura.

Okrem toho sa má pribrzdiť, respektíve až zastaviť stav, keď pribúdajú firmy, ktoré využívajú Cyprus ako daňový raj. Teraz sa bežne deje, že Slovák zaplatí za tovar vyrobený na Slovensku, ale dane z príjmu inkasuje Cyprus.

Slovensko takto ročne prichádza o milióny eur. Výrobcovia produkt zo Slovenska predajú s minimálnou maržou spriaznenej cyperskej firme, tá ho so slušným ziskom predá Slovákom, ale tržby už vykáže na Cypre. Eurozóna však pomoc podmieňuje tým, že daň z príjmu sa na Cypre zdvihne z 10 na 12,5 percenta, čo podľa odborníkov nových záujemcov o daňový raj odradí. Straty Slovenska na daniach však nie sú len výsledkom povoleného využívania Cypru ako krajiny s nižšími daňami, ale aj výsledkom legalizácie pochybne nadobudnutých peňazí.

Slovenská polícia často čaká aj stovky dní na to, kým dá Cyprus následne už neaktuálne informácie o nadobúdateľoch pochybných a na Slovensku nezdanených súm. „Slovensko trvá a bude trvať na tom, aby v memorande o porozumení v prípade Cypru bola zakotvená požiadavka SR o aktívnejšej výmene informácií medzi cyperskými daňovými autoritami s krajinami Európskej únie,“ reagoval v pondelok hovorca ministra financií Radko Kuruc. Či Cyprus splní podmienky pomoci, ukáže sa v utorok.

Podľa údajov Finančnej správy SR pôsobí momentálne na Slovensku až 872 podnikateľov, ktorí majú spojitosť s Cyprom. Najväčším problémom pri odhaľovaní podozrivých transakcií a obchodov je čas. Kým na žiadosť slovenských úradov zareaguje cyperská finančná správa, prejdú v niektorých prípadoch až dva roky.

„Je tu negatívny vývoj v rámci legálnych možností a postupov na zamedzenie takejto činnosti. Legislatíva EÚ nám ukladá jednoznačné postupy, ako postupovať v prípade členského štátu Cypru, tých sa musíme držať a uplatňovanie iných postupov, účinných pri tretích krajinách, v tomto prípade nie je možné,“ povedala hovorkyňa Finančnej správy Miroslava Slemenská.

Zmeny, ktoré sa plánujú na Cypre, však môžu podľa odborníkov obrátiť kartu. „Situácia v krajine je aktuálne veľmi neprehľadná, a tak je možné predpokladať, že záujem podnikateľov o presun materských spoločností na Cyprus sa zabrzdí alebo sa na niekoľko mesiacov zastaví. Podnikatelia tak budú hľadať alternatívy v rámci EÚ,“ hodnotí Petra Štěpánková, hovorkyňa spoločnosti Bisnode, ktorá sa zaoberá finančným a obchodným poradenstvom.

Na výslnie by sa podľa nej v krátkom čase mohlo vrátiť napríklad Holandsko, súčasne by sa mohol zvýšiť záujem o Maltu. V Holandsku momentálne pôsobí viac ako 1 000 slovenských podnikateľov. Podľa Štěpánkovej majú podnikatelia na optimalizáciu daní v zahraničí viacero možností, časť slovenských firiem sa však podľa nej môže vrátiť opäť do domácej krajiny.

Podnikať na Cypre sa doteraz firmám veľmi oplatilo, keďže cyperské firmy nemusia platiť žiadne dane z obchodu s cennými papiermi, pri vyplácaní dividend alebo z predaja obchodných podielov. Daň z príjmov právnických osôb je v krajine ešte stále na úrovni 10 percent.

„Zapojením cyperskej spoločnosti do firemnej štruktúry sa dajú podľa typu podnikania dosiahnuť daňové úspory 9 až 19 percent. Využitie Cypru v rámci daňového plánovania sa vyplatí od zisku 100 000 eur ročne pred zdanením,“ hovorí Martin Dančišin, partner advokátskej kancelárie Glatzová & Co. Ak vyše 800 slovenských firiem s vlastníkom na Cypre, ale prevádzkou na Slovensku, daňovo optimalizuje svoj zisk na Cypre, slovenská štátna kasa prichádza ročne o značné sumy. Ak by dané firmy mali len zisk okolo 100 000 eur, únik na 23-percentnej dani z príjmu by bol do 20 miliónov eur.

Podľa Alexandry John zo spoločnosti Meriglobe, ktorá sa zaoberá zakladaním firiem v zahraničí, je pre podnikateľov prirodzené, že sa snažia zaplatiť čo najnižšie dane.

„Zakladanie firiem na Cypre je celkom legitímna činnosť, je len potrebné dodržiavať pravidlá, poradiť sa s daňovými poradcami a všetko správne individuálne nastaviť tak, aby bolo všetko legálne,“ hovorí John. Ako ďalej tvrdí, slovenský daňový subjekt by mal mať dostatok dôkazného materiálu, aby príslušnému daňovému úradu preukázal, že nejde o vymyslenú službu.

„Ďalším dôležitým pravidlom je využitie tzv. nominee servisu do cyperskej spoločnosti, teda dosadenie riaditeľov, prípadne i akcionárov do firmy, aby nedošlo k podozreniu, že cyperská spoločnosť je skutočne riadená z územia Slovenskej republiky,“ dodáva Alexandra John.

Kým na Slovensku je anonymita vlastníctva spájaná s rôznymi nekalými praktikami, na Cypre je považovaná za štandardný nástroj ochrany súkromia. Dančišin tvrdí, že v porovnaní s Cyprom poskytuje Slovensko o podnikateľoch každému záujemcovi online a úplne zadarmo veľké množstvo informácií o podnikateľoch.

„Podnikateľom navyše prekáža zverejňovanie adresy bydliska, výšky podielu vo firme a povinnosť zverejňovať účtovné uzávierky. Na Slovensku je zdieľané veľké množstvo informácií o fyzickej osobe a niet divu, že podnikatelia cítia potrebu chrániť sa. Informácie o fyzickej osobe sú využiteľné nielen v konkurenčnom boji, ale v krajnom prípade môže prísť aj k vydieraniu majetného podnikateľa. Na Cypre si síce môžete preveriť, komu firma patrí, ale nie podnikateľove majetkové pomery,“ konštatuje Dančišin.

Využitie Cypru prináša značné výhody v podobe zmlúv o ochrane investícií. Tieto zmluvy sú výhodné najmä pre veľké firmy podnikajúce v štátom regulovaných alebo ovplyvňovaných odvetviach. V prípade, že sa štát rozhodne zmeniť zákonné pravidlá, môže sa firma domáhať náhrady svojich strát spôsobených zásahom štátu v medzinárodnej arbitráži. Čisto slovenská firma takúto možnosť nemá.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku