Do konca aktuálneho roka totiž majú byť do mochovskej a bohunickej atómky pridané prvé systémy zlepšenia bezpečnosti. Tvrdí to šéfka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková. „Na zavedenie krátkodobých opatrení má prevádzkovateľ termín do konca roka 2013, na náročnejšie práce je naplánovaný čas do konca roku 2015,“ spresňuje Žiaková.
Slovenska sa tak zrejme netýka minulotýždňové uznesenie europoslancov. Koncom týždňa odhlasovali návrh, ktorý hovorí že „všetky odporúčania ohľadom posilnenia bezpečnosti jadrových elektrární v EÚ po záťažových testoch musia byť bezodkladne zavedené do praxe“.
Poslanci tiež odhlasovali, že všetky náklady na zlepšenie bezpečnosti atómových elektrární majú platiť zo svojich rozpočtov prevádzkovatelia. Ani tento bod sa však Slovenska podľa hovorkyne Slovenských elektrární Janky Burdovej netýka, keďže spoločnosť s tým počíta stále.
Napriek potrebným zlepšeniam sú však podľa Úradu jadrového dozoru slovenské atómky bezpečné už v súčasnosti. Platí to aj pre nové bloky v Mochovciach, ktoré sú ešte stále vo výstavbe. Aktuálne zlepšenia vyplynuli aj zo skúseností, ktoré získali experti na atómovú bezpečnosť pri havárii atómovej elektrárne v japonskej Fukušime, ktorú spôsobila pred dvomi rokmi ničivá vlna cunami. Po zaplavení areálu elektrárne vtedy vo veľkej miere unikli rádioaktívne častice a spôsobili tak zamorenie časti životného prostredia.
Po masívnom úniku radiácie do životného prostredia pristúpili viaceré európske štáty k odklonu od energie z jadra. Ako prvá prišla s touto nečakanou správou kancelárka Angela Merkelová po tom, čo sa Nemecko rozhodlo bez akéhokoľvek varovania odstaviť najstaršie atómky. Viaceré firmy museli pre výpadok dodávok z atómových elektrární vzápätí nakúpiť elektrinu na medzinárodných trhoch a prakticky okamžite tak cena vystrelila zhruba o pätinu nad šesťdesiat eur za megawatthodinu.
Podobné zlepšenia bezpečnosti, aké sa v súčasnosti aplikujú v európskych atómových elektrárňach, nasledovali takmer po všetkých väčších incidentoch v jadrových zariadeniach.
Za najväčšiu haváriu v doterajšej histórii ľudstva považujú odborníci výbuch reaktora a následný požiar rádioaktívnych materiálov v ukrajinskom Černobyli. Zamorené boli vtedy rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi dvestotisíc ľudí. Dôsledky havárie možno aj v súčasnosti zaznamenať všade, kadiaľ vtedy prešiel rádioaktívny mrak, vrátane Slovenska. V životnom prostredí krajiny sa aj v súčasnosti vyskytujú častice cézia 137 a stroncia 90, ktoré majú polčas rozpadu asi tridsať rokov. Rádioaktívne látky však vďaka nízkej koncentrácii podľa odborníkov organizmy ľudí neohrozujú.