V utorok večer cyperský parlament odmietol bezprecedentný plán eurozóny na jednorazové zdanenie vkladov v cyperských bankách. Ten bol pre medzinárodných veriteľov podmienkou, aby od nich krajina získala finančnú pomoc desať miliárd eur. Cyprus je teraz v neznámych vodách, pretože doteraz všetky krajiny, ktoré žiadali EÚ v posledných troch rokoch kvôli dlhovej kríze o pomoc, prijali tvrdé podmienky v podobe úsporných opatrení a reforiem.
S Ruskom sa zatiaľ nedohodli
Cyperský minister financií Michalis Sarris sa v stredu nedohodol so svojím ruským náprotivkom na novej úverovej zmluve. Minister ale povedal, že zatiaľ zostane v Moskve a bude sa usilovať o dohodu, ktorá by zmiernila situáciu krajiny stojacej na prahu bankrotu.
„Nepadli žiadne ponuky, nič konkrétneho. Sme spokojní s dobrým začiatkom,“ povedal Sarris po rokovaní s ruským ministrom financií Antonom Siluanovom. „Budeme teraz v našich diskusiách pokračovať, aby sme našli riešenie, ktoré, dúfame, nám poskytnú určitú podporu,“ dodal. Sarris sa chcel dohodnúť na predĺžení a zlacnení predchádzajúceho úveru od Ruska v sume 2,5 miliardy eur. Cyprus tiež nedávno požiadal Rusko o ďalší úver vo výške päť miliárd eur, k tejto žiadosti sa ale Moskva zatiaľ nevyjadrila.
Pomoc ponúka aj cirkev
Prezident Nikos Anastasiadis si zvolal do svojho úradu straníckych predákov a guvernéra centrálnej banky. Potom sa má zúčastniť zasadnutia vlády a rokovania s predstaviteľmi Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a MMF. Medzitým rokujú ministri s centrálnou bankou o „pláne B“, povedal vládny hovorca Christos Stylianides.
V utorok hovoril Anastasiadis telefonicky s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a v stredu cyperský minister financií Michalis Sarris žiadal v Moskve o ďalšiu finančnú pomoc, zatiaľ bez úspechu. Rusku sa príliš nepáčil plán, ktorého presadenie by znamenalo konfiškáciu až desiatich percent ruských vkladov na ostrove, ktorý je pre Rusov obľúbeným finančným útočiskom.
Cyperské banky ešte zostávajú uzavreté a prvýkrát od víkendovej dohody by sa mali otvoriť vo štvrtok. Po oznámení dohody Cyperčania vyprázdnili bankomaty a po otvorení bánk by mohli začať masovo vyberať vklady.
Pomoc štátu ponúkla cyperská ortodoxná cirkev. Jej arcibiskup Chrysostomos po stretnutí s prezidentom Anastasiadisom povedal, že ponúkne vláde úver zastavený cirkevným majetkom. Cirkev má na ostrove značné majetky a je tiež hlavným akcionárom tretej najväčšej banky Hellenic Bank. Predstavitelia eurozóny zatiaľ trvajú na tom, že ich ponuka pomoci naďalej platí za nezmenených podmienok, to znamená, že Cyprus musí získať zdanením vkladov 5,8 miliardy eur.
„Lopta je teraz na cyperskej strane“ povedal po utorňajšom hlasovaní parlamentu šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.
„Cyperčanom určite pomôžeme, ale len za podmienok, ktoré dávajú zmysel. ESM (záchranný fond eurozóny) ani ECB si rozhodne nemôžu dovoliť vznik bezodnej jamy,“ povedala rakúska ministerka financií Maria Fekterová.
Sarris podľa gréckych médií ponúkne Rusku dve najväčšie cyperské komerčné banky Bank of Cyprus a Laiki Bank za symbolické jedno euro. Predaj bánk je jednou z ciest, ako zachrániť inštitúcie, ktoré nutne potrebujú miliardy eur na rekapitalizáciu a na ktorých sanáciu zo štátneho rozpočtu Cyprus nemá.
Cyprus požiadal EÚ a MMF o pomoc vlani v júni. Urobil to preto, lebo jeho dve najväčšie banky utrpeli obrovské straty kvôli svojmu napojeniu na zadlžené Grécko a boli nútené požiadať o pomoc štát. Medzitým sa ekonomická situácia krajiny značne zhoršila a Cyprus potrebuje financie aj pre svoj rozpočet, pretože už dlhšie ako rok nemá prístup na kapitálové trhy.