Keď štát maskuje výdavky, ľudia dane neplatia

Dostali ste už ako šéf daniarov v reštaurácii pri platení pochybný blok?

Jasné, že áno, a nestalo sa mi to raz. Viackrát som blok ani nedostal, častejšie som dostal predbežný blok. To je v podstate to isté, ako keby ste žiaden blok nedostali, pretože nie je vydávaný fiškálnou pokladnicou. Obsluhujúci personál v reštaurácii vtedy spokojne čakal, že s takým bločkom aj odídem.

Čo ste urobili?

Vypýtal som si finálny blok a nechal som rovno svoju vizitku (Smiech). Kontrola si už po nich neskôr prišla.

Ľudia však neplatenie daní odôvodňujú tým, že za to nedostávajú od štátu adekvátne služby.

Odpovedám im, že s nimi súhlasím v tom, že väzba medzi efektívnym prerozdeľovaním a efektívnym príjmom je veľmi silná. V rámci mojich diskusií s jednotlivými ministerstvami sa snažím presadiť to, aby jasne verejnosť informovali, kam ich peniaze smerujú a ako, čo sa teraz veľmi nedeje. V opačnom prípade myslenie ľudí a ich nastavenie dane neplatiť nikdy nezmeníme.

Štát chce bojovať proti daňovým podvodom pri DPH bločkovou lotériou. Prečo práve tento spôsob?

Prvoradou úlohou bločkovej lotérie je zvýšiť povedomie ľudí, aby si začali pýtať bločky pri nákupoch či v reštauráciách. Je to dôležité pre samotného spotrebiteľa. Ak podnikateľ neodvádza dane, teda v tomto prípade DPH, tak spotrebiteľ zaplatí viac štátu, ktorý musí z niečoho mať príjem, aby dokázal plniť svoje základné funkcie. Cieľom štátu je, aby sa zlepšovali poskytované služby ľuďom, no pri únikoch, ktoré sa momentálne dejú práve v DPH, to nie je možné docieliť. Podnikateľ tým, že nevydáva blok, neokráda len štát, ale aj samotných spotrebiteľov.

Z čoho ste vychádzali pri nastavovaní bločkovej lotérie?

Inšpirovali sme sa krajinami, kde to už funguje niekoľko rokov, ako napríklad Taiwan či Malta. Snažili sme sa v začiatkoch preniesť koncept z Taiwanu aj na Slovensko, ale nebolo to možné, práve v súvislosti s tým, že nemáme potrebné softvérové vybavenie fiškálnych pokladníc. Taiwan totiž vydáva časové rady bločkov podnikateľom, ktorí následne pracujú s pridelenou sadou čísel, respektíve s radom bločkov. Tým pádom je to prepojené na centrálny on-line server štátu, kde sa to môže zlosovať okamžite len z tých bločkov, ktoré štát vydal. Naše pokladnice sú od rôznych výrobcov, majú rôzne softvérové vybavenie, každá jedna z nich má vlastný fiškálny modul, dokonca nemáme zadefinované jednotné dátové rozhranie, ktorým by sa mali dáta z fiškálneho modulu posielať finančnej správe. Slovenský zákon, ktorý hovorí o registračných pokladniciach, má svoje obmedzenia z hľadiska on-line kontroly a využitia elektronických služieb pri následnej kontrole. Koncept lotérie sme preto museli vymyslieť na lokálne pomery. Ide z môjho pohľadu o dobrý marketingový nástroj zo strany štátu, ako prilákať ľudí zábavnou a motivačnou formou k plateniu daní.

Inšpirovali ste sa Taiwanom aj pri nastavení finančných výhier? Najvyššia možná výhra v tamojšej lotérii je 300-tisíc eur, napríklad na Malte je to 18-tisíc eur.

S nastavením cien sa blížime skôr k Malte. Výhry budú určite motivačné. Vylúčili sme možnosť, aby mali výhry priamu väzbu na hodnotu daného nákupu alebo nebodaj hodnotu pokuty, ktorú by dostal subjekt po kontrole – tá sa teraz pohybuje od 300 do viac ako 3 000 eur. Chceme, aby to boli nominálne sumy.

S akými výhrami teda ľudia môžu počítať?

Finálny návrh cien ešte nie je schválený, preto to nemôžem zatiaľ komunikovať. Môžem potvrdiť, že sa pohybujeme pri výhre okolo hodnoty 18-tisíc eur, podobne ako na Malte.

Koľko ľudí a ako často budú môcť vyhrať?

Budeme žrebovať každý druhý týždeň desiatich ľudí. Výhry sa budú stupňovať, nie všetci vyhrajú rovnakú sumu peňazí. Ako v súťaži – od prvej ceny po tú desiatu. Zvažujeme aj ďalšie doplnkové súťaže.

Spotrebiteľ pošle blok do lotérie, ale čo potom v prípade, ak bude chcieť kúpený výrobok reklamovať a blok nebude mať?

Nebudeme losovať blok, ale výherný tiket. Ten bude obsahovať jedinečné identifikačné znaky, aby bolo jasné, že ide o blok z fiškálnej registračnej pokladnice, a teda nejde o falošný doklad vytlačený na nejakej tlačiarni. Následne kód, ktorý je súčasťou bloku, musí spotrebiteľ prepísať na výherný tiket, a podá ho buď v zberniach Tiposu, cez internet, alebo cez SMS. Bude to podobné ako akákoľvek doteraz zrealizovaná lotéria Tiposu. To je aj náš cieľ, aby sme nezavádzali nový koncept lotérie, ale zachovali súčasný model, na ktorý sú ľudia už zvyknutí.

Nevzrastie však administratívna záťaž pri spracúvaní bločkov pre podnikateľov?

Nie, lotéria nebude mat žiadny vplyv na podmienky vydávania bločkov. Všetky údaje, o ktoré sa bude lotéria opierať, sú už aj teraz súčasťou bločku.

Súčasné softvérové vybavenie fiškálnych pokladníc nepodporuje on-line napojenie pokladnice na centrálny systém. Ako chcete zabezpečiť krížovú kontrolu lístkov? A zabezpečiť tak, že nejde o falošný blok?

Budeme to rozpoznávať podľa troch kľúčových znakov bločku. V dolnej časti bločku sa musí nachádzať logo ministerstva financií, takisto daňový kód pokladnice, ktorý je zvyčajne umiestnený v jeho pravej vrchnej časti. Poslednú vec, ktorú by si aj ľudia mali pri vydávaní bločku všímať, je číslo samotného pokladničného dokladu. Zväčša je umiestňované na bločku vpravo hore. Takto vieme presne určiť, či blok bol vydaný elektronickou registračnou pokladnicou.

Na vydávanie bločkov ste si nedávno posvietili v rámci akcie Večerné mesto. Výsledok bol, že viac ako polovica kontrolovaných prevádzok porušuje daňové zákony. Zmena trendu v neplatení daní bude asi behom na dlhé trate, nemyslíte?

Rozhodne, a nikdy som netvrdil opak. Je to o celkovom nastavení ľudí, o ich myslení a postoji k plateniu daní. V rámci kontrolnej akcie v reštauráciách a baroch sa nám potvrdilo, že podnikatelia podvádzajú najmä v časoch, keď majú najvyšší príjem. Logicky teda cez víkendy od tej ôsmej večer. Vtedy je tých pokút z našej strany neúrekom. Ďalším rizikovým časovým úsekom dňa je obed – v reštauráciách počas podávania obedového menu je s vydávaním bločkov veľký problém.

Zaujímavé je, že podvádzajú aj tie najluxusnejšie podniky v centre hlavného mesta…

Súvisí to najmä s tým, že majú veľa zahraničných turistov, ktorým na bločkoch veľmi nezáleží. Zistili sme, že nevydávanie bločkov bolo najčastejšie v prípadoch, ak suma za jedlo bola vyššia ako 40 eur.

Daniari teda nabehnú aj na diskotéku s viac ako 100 ľuďmi a začnú pokutovať?

Od začiatku tohto roka sme zmenili taktiku pri odhaľovaní nevydávania bločkov. Naši zamestnanci chodia do podnikov v civile, vo dvojiciach ako páry alebo ako skupinka ľudí, ktorá sa ide do podniku zabaviť. Takže obsluhujúci personál to nerozozná, či ide o daňového kontrolóra, alebo nie. V prípade diskotéky skrátka daňováci dotancujú, objednajú si pitie – a ak nedostanú blok – predložia služobné preukazy a na mieste spíšu protokol, čo je podnetom na následnú daňovú kontrolu.

Aké sú pokuty pre podnikateľov pri nevydaní bločku? Už ste niekomu aj odobrali živnostenské oprávnenie?

Zatiaľ nie. Ak porušia daňové zákony dvakrát, na tretíkrát im odoberieme živnostenské oprávnenie.

Štát stráca ročne na daniach 2,5 miliardy eur, len na DPH prichádza o viac ako miliardu. Koľko si myslíte, že vyberiete na daniach aj vďaka týmto opatreniam?

Na registračných pokladniciach prichádzame ročne o 150 miliónov eur. Bločková lotéria, ale aj napríklad kontrola prevádzok – reštaurácii či barov – by mala priniesť výsledky zhruba na tejto úrovni. Zatiaľ je však predbežné hovoriť o konkrétnych číslach, keďže s mnohými opatreniami na boj proti daňovým únikom sme začali len nedávno. Akčný plán boja proti daňovým únikom má až 50 opatrení, väčšiu časť budeme realizovať od októbra tohto roka. Niektoré aktivity sme presunuli skôr a naopak.

Prvé opatrenia ste však zaviedli už v októbri minulého roka. Zatiaľ sa žiadne výsledky nedostavili?

Vyčísliť vám viem výsledok z doterajších zásahov daňovej kobry, kde sa tá suma pohybuje na úrovni 60 miliónov eur. V týchto prípadoch sa nám podarilo nevyplatiť neoprávnené nadmerné odpočty DPH. V rámci celkového čísla nevyplatenia nadmerného odpočtu DPH za minulý rok to bola suma 85 miliónov eur. Ďalšie opatrenia sa však ešte nestihli prejaviť.

Hovorili ste, že sa presúvali opatrenia, ktoré ste zaviedli skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Ktoré konkrétne?

Za najdôležitejší považujem finálny efekt daňovej zábezpeky. To znamená sťaženie registrácie na DPH subjektom, ktoré sú rizikové. Vznikla k tomu pomerne veľká diskusia, že to môže poškodiť podnikateľské prostredie. Nám sa ale potvrdzuje, že dané rozhodnutie bolo správne. Máme veľa subjektov, ktorí túto zábezpeku reálne zaplatili, čím potvrdili, že chcú podnikať. Máme aj veľa subjektov, ktorí túto zábezpeku nezaplatili – no v tomto prípade sme identifikovali, že išlo o tzv. bieleho koňa, ktorý mal slúžiť len na podvody. Eliminovali sme tým vznik nových bielych koní.

Zaviedli ste aj čiernu listinu neplatičov, teda podnikateľov, ktorí neplatili DPH. Problémom je, že aj keď sa podnikatelia „napravia“, i tak ich zo zoznamu neodstránite…

Momentálne je na zozname 1 400 podnika­teľských subjektov, v ďalšom kole ich bude omnoho viac. Napravený podnikateľ zo zoznamu naozaj nezmizne, je to ale niečo, čo by sme chceli zmeniť. Súčasne platná legislatíva nám to ale neumožňuje. Budeme iniciovať novelizáciu zákona. Na druhej strane, na zozname rizikových platcov DPH sa ocitli firmy, ktoré za dve zdaňovacie obdobia za sebou nepodali daňové priznania, nezaplatili dane či porušovali povinnosti pri daňovej kontrole. To sú z môjho pohľadu také závažné porušenia pravidiel hry, že nepredpokladám, že sa tieto subjekty niekedy napravia. V tomto sa nemýlime. Nie je to o tom, že daný subjekt nestihol zaplatiť, respektíve na to zabudol. Dôležité je tam práve to viacnásobné porušovanie platenia. Musíme dať podnikateľom týmto zoznamom informáciu, s kým sa neoplatí podnikať.

Na druhej strane chcete zaviesť tzv. white list, kde budete zverejňovať podnikateľov – teda najmä reštaurácie a podniky – ktorí neporušujú daňové zákony. Myslíte, že táto informácia priláka do podniku viac ľudí, nebodaj si myslíte, že spotrebitelia budú tieto zoznamy aj sledovať?

Viem si predstaviť nejakú nálepku na reštaurácii o tom, že tam bola vykonaná daňová kontrola a subjekt neporušuje pravidlá hry. Bude to deklarácia toho, že sa podnikateľ správa korektne voči spotrebiteľom. Bola by to pozitívna marketingová pomoc slušným podnikateľom zo strany štátu.

Bojujete s daňovými únikmi, no na druhej strane znižujete počet daňových kontrol. Prečo?

Zámerne sme znížili počet kontrol v minulom roku v porovnaní s predošlým rokom. Keď som nastúpil do funkcie, tak som prebral úrad s takmer 5-tisíc otvorenými, teda neuzavretými daňovými kontrolami. Počet kontrol vám neurčuje efektivitu, ale kritériá, na základe ktorých ste sa rozhodli vybrať subjekty na kontrolu. Nechceme kvantom kontrol obmedzovať podnikanie tým, ktorí si to nezaslúžia. Chceme ísť tam, kde to má význam. Potvrdzujú to aj čísla, ktoré hovoria, že za minulý rok máme vyšší zadržaný neoprávnený nadmerný odpočet DPH ako v roku 2011 napriek nižšiemu počtu kontrol. Kontinuálne robíme zmeny v systéme riadenia kontroly. Prejavilo sa to hlavne vo výbere daňových subjektov na kontrolu. Ak v minulosti si väčšinu subjektov na daňovú kontrolu vyberali daňové úrady regionálne, dnes 80 percent subjektov na kontrolu vyberá finančné riaditeľstvo. Kontrolóri v regiónoch totiž môžu byť previazaní s tamojšími podnikateľmi. Doteraz to smerovalo k vnútornej korupcii. Finančné riaditeľstvo si však na kontrolu nevyberá subjekty náhodne, využívame na to analytické nástroje, ktoré sledujú anomálie v daňových priznaniach, v správaní podnikov. Dnes tieto kontroly vykonáva 1¤500 daňových kontrolórov.

A čo tých 9-tisíc daniarov, ktorých nedávno spomínal premiér s tým, že budú vykonávať kontroly?

Legislatíva nám momentálne umožňuje v oblasti elektronických registračných pokladníc urobiť to, aby všetci zamestnanci Finančnej správy, teda spomínaných 9-tisíc ľudí, mohli vykonať zjednodušenú formu daňovej kontroly. Znamená to, že ak dostanú falošný blok, môžu na mieste spísať protokol a následne poslať do podniku daňovú kontrolu. Dnes aj keď minister financií dostane falošný blok, jediné, čo môže urobiť je, si dobre zanadávať, a nič s tým nespraví. Po novom už môžu všetci zamestnanci Finančnej správy konať voči takémuto priestupku. Tieto možnosti zamestnancov mimo oficiálnych daňových kontrolórov sú obmedzené na zaistenie bločku a vydanie predbežnej správy, netýka sa to napríklad dane z príjmov právnických osôb či DPH.

Vláda zvýšila dane z príjmu. Nenastane pri výbere po tomto kroku rovnaká situácia, ako keď bývalá vládna garnitúra zvýšila sadzbu DPH a napokon v druhom roku vybrala výrazne menej peňazí?

Keby bol efektívnejší výber daní, štát by nemusel siahnuť po vyššej sadzbe dane z príjmov ani po vyššej DPH. Pokiaľ podnikatelia v spotrebe budú dodržiavať pravidlá, tak benefitom bude lepší výber daní a ich následná nižšia sadzba, v neposlednom rade zlepšenie poskytovaných služieb štátom. Objektívne však budem môcť zhodnotiť dopad zvýšenia daní po marci roku 2014 po tom, čo nám prídu daňové priznania za tento rok.