V piatok, keď Cyperčania premýšľali nad vysokou cenou európskeho záchranného plánu, ale Klerides pôsobil ako muž plný ľútosti.
„Dostali sme tvrdú lekciu, že to nie je rodina,“ povedal o Európskej únii. Veľkí členovia európskeho bloku podľa neho „diktujú podmienky a ostatní sa podriaďujú. Mení sa to v diktatúru,“ dodal.
„Európsky projekt krachuje,“ hovorí potom Atanasios Orfanidis, ktorý bol donedávna guvernérom cyperskej centrálnej banky. Európski lídri podľa neho Cyperčanov „šikanujú“.
Šéf investičnej firmy Demetra Investment Nicos Michaelas si neberie servítku pred ústa: „Očakávali sme, že nám naši európski priatelia pomôžu. Namiesto toho nám priložili pištoľ k hlave“.
Berlín a Brusel by nepochybne s podobnými hodnoteniami nesúhlasili. Aj tak z nich ale vyplýva šok a rozhorčenie v krajine, ktorej modernú históriu ovplyvnila turecká invázia v roku 1974 a ktorej obyvatelia sa teraz pripravujú na ďalšie dramatické zmeny.
V Nikózii, cyperskom hlavné meste a poslednom ohnisku dlhovej krízy eurozóny, na rozdiel od Atén v posledných piatich rokoch nie je vidieť chudoba a zúfalstvo. Namiesto toho ide o dejisko modernej finančnej paniky, ktorú spustilo prekvapivé rozhodnutie ministrov financií eurozóny z minulej soboty, podľa ktorého mala na záchranu krajiny padnúť časť vkladov v cyperských bankách. Banky potom boli celý týždeň zatvorené, a zostanú tak najmenej do utorka.
Nervózni obyvatelia teraz stoja v radoch pred bankomatmi a snažia sa postupne vybrať si peniaze na účtoch – pri jednom výbere je maximálna povolená suma 260 eur. Televízie a rádia unisono vysielajú nepretržité spravodajstvo o pokusoch dospieť k dohode s EÚ, Ruskom, či dokonca s Čínou pred pondelkom, keď Európska centrálna banka hrozí odstrihnúť cyperské banky od hotovosti.
„Čakáme na mesiáša, ktorý by nás zachránil. Nikto taký ale samozrejme nie je,“ povedal jeden vládny predstaviteľ. „Ak do pondelka nedospejeme k dohode, sme odsúdení k skaze,“ dodal.
V krajine je rozšírené podozrenie, že najmä Nemecko voči Cypru zaujalo tvrdú vyjednávaciu pozíciu nie pre nevôľu nad pochybnými praktikami cyperských bánk, ale kvôli tomu, aby vyslalo signál ďalším spurným členom EÚ, ako je Taliansko a Španielsko, alebo preto, aby sa zmocnilo doteraz nevyťažených cyperských zásob plynu.
Obyvatelia krajiny aj politici medzitým riešia otvorenú otázku, či finančný systém krajiny, vďaka ktorému niekdajšia chudobná poľnohospodárska krajina po roku 1974 prosperovala, bude v utorok vôbec existovať.
Podľa Michaelasa už škody utrpel. „Jednorazová daň zo vkladov je ten najmenší problém. Opatrenie ale zničilo dôveru v celý náš model,“ povedal. „Už to nikdy nebude ako predtým,“ dodal.
Minister pre komunikáciu a prácu Tasos Mitsopulos vzhľadom na zastavenie ekonomickej aktivity v krajine varoval, že ak sa do utorka nepodarí dosiahnuť dohodu, bude to mať nepriaznivé dôsledky na dodávky základného tovaru ako je chleba a mlieko.
Voľný pád podľa neho nie je len ekonomický, ale aj psychologický. „Ľudia na to neboli pripravení,“ uviedol. „Väčšina obyvateľov aj politikov na Cypre podľahla mylnému dojmu, že prejdú krízou bez výrazných nákladov,“ podotkol.
Náklady sú ale stále zreteľnejšie a do popredia sa dostáva strach a hnev. Oboje bolo v piatok vidieť pri cyperskom parlamente, kde bankoví úradníci napriek nepríjemnému dažďu a prudkému vetru zlorečili Európskej únii, zástupcom zahraničných veriteľov aj miestnym politikom.
V budove parlamentu potom poslanci zasadali na mimoriadnej schôdzi a horúčkovito sa v krátiacom čase snažili dosiahnuť dohodu. „Nevadí nám, že nám znížia platy,“ povedal Andreas Hadjistyllils, ktorý očakáva, že príde o prácu v banke Laiki. „Chcem ale, aby som mal zajtra ráno, až sa prebudím, istotu, že môj syn môže žiť. Nič viac,“ dodal.
Jednorazová daň na bankové vklady – hoci nízka – predstavuje urážku pre tradičnú cyperskú hodnotu, ktorou je odovzdanie aspoň nejakých úspor potomkom. Odrazilo sa to aj na transparente jedného z protestujúcich. „Vklady patrí našim deťom,“ stálo na ňom.
Panajotis Kyprianu, ktorý v Laiki pracuje 13 rokov, sa zdravil so spolupracovníkmi, už rozdávali pizzu. Neobáva sa straty 2300 miest v banke, skôr domino efektu, ktorý by v krajine mohol zlikvidovať celý finančný sektor.
Kyprianu si pred piatimi rokmi kúpil v Nikózii byt a s titulom z ekonomickej školy sa v Laiki prepracoval z call centra až do marketingového oddelenia. Teraz ale premýšľa, že z Cypru odíde do Kanady alebo USA. „V minulosti bolo dobre,“ hovorí. „Život bol dokonalý,“ dodal.